Nemusíme zostať chudobnými

Európsku úniu môžeme dobiehať aj oveľa rýchlejšie

Hospodárstvo Slovenska je na tom lepšie, než ukazujú niektoré štatistiky. Nielen oficiálne údaje, ale aj štúdie rôznych inštitúcií sa orientujú v komentároch skôr na problémy transformácie krajiny a dôležité úspechy sú často znevažované. Podľa zahraničných expertov zrejme najdôležitejšou chybou je podcenenie hrubého domáceho produktu, predovšetkým preto, že sa nezapočítava sivá ekonomika. Hoci občania pociťujú väčšinou zníženie životnej úrovne a obávajú sa budúcnosti, reformy uskutočnené súčasnou vládou musíme hodnotiť pozitívne. Analytici pozitívne hodnotia predovšetkým budúcoročný štátny rozpočet, ktorý podľa ich vyjadrení predstavuje jedinečnú koncentráciu reforiem v jednom roku od roku 1993. Bolo by však nerozumné podľahnúť uspokojeniu, pretože deficit na úrovni takmer 60 mld. Sk je príliš vysoký. Podľa odhadov OECD bude SR v budúcom roku spolu s Gréckom patriť k štátom s najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v rámci OECD. To je dobrá východisková pozícia na to, aby sme naše približovanie sa úrovni vyspelých krajín únie čo najviac urýchlili. Podľa štúdie SAV by sme približne deväť rokov po vstupe do EÚ nemali byť v porovnaní s vyspelými krajinami únie iba chudobným členom. V roku 2013 by totiž náš hrubý domáci produkt na obyvateľa mal dosiahnuť 75 percent priemeru rozšíreného spoločenstva. Existuje niekoľko scenárov nášho vývoja. Ten optimistickejší predpokladá po vstupe rýchly rast životnej úrovne, rýchlo by rástol HDP, reálne mzdy a rýchlo by sa zvyšovala zamestnanosť. Podmienkou na jeho naplnenie je dynamika ekonomiky a vysoká produktivita práce. Zahraniční experti varujú, že napriek očakávaniam regionálne rozdiely budú pretrvávať. Napokon aj v súčasných členských štátoch sú isté rozdiely. Kúpna sila krajín strednej a východnej Európy sa bude vyrovnávať postupne. Najlepšie je na tom dnes Slovinsko s indexom kúpnej sily na obyvateľa 55,5 bodu. Druhé miesto patrí Česku so 41,9 bodu, Slovensko dosahuje okolo 24,5 bodu. Stále platí, že vo veľkých mestách je kúpna sila oveľa vyššia ako na vidieku. Usadenie medzinárodných koncernov, dobrá infraštruktúra a relatívne vysoká ponuka pracovných miest je dôvodom veľkej hospodárskej sily miest.

Eleonóra Bujačková

Graf:

Kúpna sila v krajinách strednej Európy (%)

(porovnanie je s Rakúskom 100 %)

Slovinsko 55,5

Česko 41,9

Chorvátsko 35,5

Maďarsko 26,9

Slovensko 24,5

Zdroj: MF SR

Graf: Hd