AMERICKÁ REALITA

Návrat americkej ekonomiky späť do dobrej kondície nabral za posledných šesť týždňov na rýchlosti. Táto potešiteľná správa je odkazom, ktorý vyplýva z Béžovej knihy. Tú zostavuje pravidelne Federálny rezervný systém (FED) ako správu hodnotiacu vývoj najväčšej svetovej ekonomiky. Čo sa týka najväčšej slabiny tohto hospodárstva brzdiacej celkový rast - nezamestnanosti, správa FED-u už taká optimistická nebola.

FED získava podklady pre toto hodnotenie prostredníctvom svojich 12 pobočiek zo širokej siete v rámci podnikateľskej sféry.

Najvýraznejšou oporou pre zotavujúcu sa ekonomiku predstavovali spotrebitelia. Tí stáli aj za ozdravením spracovateľského priemyslu, ktorého stav nebol dosiaľ veľmi potešiteľný. Väčšina z dvanástich distriktov vykázala v tejto oblasti značné oživenie. Objavili sa náznaky pozitívneho výrazného zlepšenie v širokej škále odvetví.

Medzi ekonómami prevláda názor amerického hospodárstva zaznamenalo v treťom kvartáli najvyššie tempo rastu od konca roku 1999 a podľa ich predpokladov dosiahne alebo mierne presiahne úroveň šiestich percent. Napriek tomu sa nepovažuje za pravdepodobné, že by FED pristúpil pred koncom roka k zvýšeniu úrokových sadzieb, ktoré sú momentálne na 45-ročnom minime. Federálny výbor pre operácie na otvorených trhoch má prerokúvať menovú politiku na konci tohto mesiaca. Ani Béžová kniha v tomto smere žiadne špekulácie nepodporila.

Pretrvávajúca nepriaznivá situácia na trhu práce spolu s nenápadným rastom miest spôsobujú, že inflačné tlaky v rámci ekonomiky absentujú. Ceny hotových výrobkov ostávajú vo všeobecnosti stabilné. Podľa americkej vlády dosiahla septembrová inflácia najnižšiu úroveň za posledných 37 rokov. Medziročný nárast spotrebiteľských cien predstavoval v deviatom mesiaci iba 1,2 %, a to napriek tomu, že ich vzostup v medzimesačnom porovnaní prekonal očakávania analytikov, keď dosiahol 0,3 %. Príčinou bol rast ceny energií. Inflácia cenového jadra, ktorá eliminuje vplyv kolísavých cien energie a potravín, však predstavovala iba 0,1 %.

Napriek tomu, že takmer polovica distriktov vykázala určité signály zlepšujúcej sa situácie na trhu práce, vysoká nezamestnanosť ostáva naďalej prekážkou, ktorá proces ozdravenia výrazne sťažuje. Mimoriadne obavy však vyvolávajú čoraz častejšie vyslovované názory, že strata pracovných príležitostí v USA nesúvisí ani tak s cyklickým vývojom a nie je teda iba dôsledkom recesie, ale je skôr štrukturálneho charakteru. Znamenalo by to, že miera nezamestnanosti sa ani v prípade ďalšieho zvyšovania tempa rastu ekonomiky výrazne nezníži. Výrazný pokles pracovných príležitostí si totiž vyžiadali vývojom vynútené zmeny v mnohých sektoroch, ktoré sú trvalé. Ide predovšetkým o spracovateľský sektor, leteckú dopravu a telekomunikácie. Nevyhnutné teda bude vytvorenie nových miest v rámci ďalších odvetví, čo však nie je krátkodobou záležitosťou. Ak by sa preukázala oprávnenosť týchto obáv, ani politika nízkych úrokových sadzieb, ktorú FED zastáva, by k vyriešeniu celého problému v podstate veľmi nemohla pomôcť. Namiesto dôrazu na stimulačnú politiku by sa zrejme vyplatilo venovať rekvalifikácii bývalých pracovníkov z reformujúcich sa odvetví.

Ľubica Martauzová