VYSNÍVANÉ ČASY SA KONČIA

Prvý rozhovor s titulkom Je tu proces očisty - nezastaviteľný vyšiel na našej titulnej strane 18. marca. Druhý s titulkom Proces očisty - pokračuje bol zverejnený o päť týždňov neskôr 22. apríla. Odvtedy prešlo vyše päť mesiacov, a po predvčerajšej 27-minútovej telefonickej komunikácii zástupca riaditeľa Úradu justičnej polície plk. Jozef Šátek povedal, že takpovediac dozreli jeho odpovede na skupinku ďalších otázok šéfredaktora Hospodárskeho denníka.

Hd: Obzvlášť závažná trestná činnosť, to je terminus technicus. Bez ohľadu na názor, že pokiaľ ľudstvo jestvuje, tak bude aj kriminalita, čo je spoločným menovateľom obzvlášť závažnej trestnej činnosti?

J. Šátek: Obzvlášť závažné trestné činy sú charakterizované v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona, a to ako trestné činy, ktorých horná hranica trestu odňatia slobody predstavuje najmenej osem rokov, alebo sú to vymenované trestné činy v ustanovení § 62 tohto zákona. Napríklad sú to trestné činy vlastizrady, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej alebo teroristickej skupiny, podvodu so škodou veľkého rozsahu, legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Spoločným menovateľom tejto skupiny trestných činov je vysoký stupeň nebezpečnosti konania páchateľov pre spoločnosť, keďže jeho páchaním sú ohrozené základy fungovania štátu, základné ľudské práva a slobody a hospodársky systém. Boj proti páchateľom týchto trestných činov je bojom za slobodu myslenia a konania každého občana, aby nemusel ako podnikateľ platiť výpalné, aby bolo dosť peňazí v štátnej pokladnici na vzdelávanie jeho detí, aby bol v bezpečí, keď kráča po ulici alebo sedí na káve v reštaurácii, aby nebol čo i len nevedomky podriadený finančnej oligarchii, ktorá ovláda politický a ekonomický vývoj v krajine, šije si pre seba zákony a odčerpáva si časť štátnych financií, kontroluje organizovaný zločin a jeho príjmy, všetko ovláda cez všadeprítomnú korupciu a nad všetkým týmto bdie polícia, justícia a imunita.

Hd: Môžete kvantifikovať jej rozsah v jednotlivých rokoch až do súčasnosti? O aké škody v korunách ide? Mení sa jej „kvalita“ a formy? V čom konkrétne?

J. Šátek: Z výsledkov nášho operatívneho rozpracovania a vyšetrovania dátovaného asi od roku 1999 až doteraz možno jednoznačne konštatovať, že najzávažnejšie trestné činy s veľkou materiálnou škodou ostali dlhodobo skryté a nevyšetrované. Nie je predsa pre odstránenie podstaty páchania tejto skupiny trestných činov rozhodujúce, či sa zistí a trestne postihne páchateľ, ktorý bol len nastrčenou figúrkou, a väčšinou sa neodhalí organizovaná skupina, ktorá takéto osoby zneužívala a prevažnú časť príjmov z trestnej činnosti „bielych koníkov“ si prisvojila a zlegalizovala. Rozhodujúce je odhaľovať a dokumentovať trestnú činnosť pri zdroji veľkých majetkových hodnôt. Takýmto zdrojom bol majetok štátu určený do privatizácie, či už malej alebo veľkej, finančné zdroje bánk, nebankových subjektov, konkurzných podstát skrachovaných sprivatizovaných spoločností, finančných prostriedkov štátnych subvenčných a dotačných fondov. Z tohto hľadiska možno rozdeliť aj skupinu trestných činov obzvlášť závažnej trestnej činnosti do dvoch kategórií, a to „bielych golierov“, ktorí v rozpore so zákonom „uvoľňovali“ priamo zo zdroja majetok v rozsahu niekoľkých desiatok miliárd korún (rozhodnutia o privatizácii, poskytovanie úverov), a druhá kategória „dravcov“, ktorí takto hodené „sústa“ roztrhali na malé kúsky. Náš tím sa zaoberá najmä bielymi goliermi, ktorí už boli alebo sa stali váženými manažérmi prosperujúcich spoločností či finančných zoskupení alebo sa realizujú v politickom prostredí. Podľa mojich odhadov škody za posledných desať rokov predstavujú niekoľko desiatok miliárd korún s najnižšou spodnou hranicou 200 miliárd korún. Jednoduché formy trestnej činnosti z rokov 1990 až 1998 sa zmenili v sofistikovanejšie aj vzhľadom na to, že páchatelia už akumulovali značnú časť zdrojov a teraz potrebujú svoj majetok zlegalizovať, chrániť a ďalej možno aj legálnymi formami podnikania zhodnocovať.

Hd: Ako sa podľa vás pred ňou spoločnosť chráni, resp. ako by sa mala chrániť?

J. Šátek: Dlhodobá beztrestnosť bielych golierov v nich vytvorila pocit, že takto to bude aj naďalej, a preto sa všemožne pri použití akýchkoľvek prostriedkov snaží zabrániť odhaľovaniu a dokumentovaniu tejto trestnej činnosti. Tento proces však je nezvratný a určite bude pod drobnohľadom aj zo strany členských krajín Európskej únie a po vstupe do nej sa ešte zintenzívni. Som presvedčený, že aj pripravovaná reorganizácia Policajného zboru s termínom od 1. 1. 2004 a schválenie zákona o špeciálnom súde a korunnom svedkovi vytvorí pozitívne prostredie na zvýšenú ochranu občanov.

Hd: Aký najvýraznejší výsledok ste docielili v súboji s touto kriminalitou?

J. Šátek: Viem, že sa pýtate na určitý prípad, ktorý sme odhalili a zdokumentovali. No ja sa určitým spôsobom vyhnem takejto odpovedi nie preto, že by sme tieto prípady nemali, ale preto, že najvýraznejším výsledkom tohto súboja je fakt, že náš špecializovaný tím svojou nekompromisnou činnosťou sa stal fenoménom v rámci Slovenska a mnohé osoby musia s nami počítať. Veci, ktoré sme odhalili a tie dokumentujeme, nie je možné len tak ľahko zamiesť pod koberec alebo náš tím bezdôvodne rozprášiť.

Hd: Ako sa vyvíja vyšetrovanie večných káuz, pričom máme na mysli napríklad obvinenia proti bývalým funkcionárom FNM SR z rokov 1994 - 1998, proti bývalým ministrom vlád spred 1998. roku, predstaviteľom spoločností ako B.M.G., Horizont, Drukos, AGW, s. r. o., VÚBkupón alebo Devín banky atď.?

J. Šátek: Keďže Slovensko nemá tradíciu v odhaľovaní a dokumentovaní skutočne rozsiahlej a zložitej ekonomickej trestnej činnosti, všetkým sa zdá, že vyšetrovanie je „nekonečné“. Tvrdím, že nie inak je tomu aj v iných krajinách smerom na Západ, dokonca si myslím, že na pomery, ktoré vládnu na Slovensku, s tou personálnou zostavou a úrovňou materiálno-technického vybavenia, ako aj legislatívnou úpravou sme v porovnaní s políciou uvedených krajín najmenej rovnako rýchly, keď nie rýchlejší. Pokiaľ nenastanú nepredvídateľné okolnosti, tak napríklad vyšetrovanie prípadov Horizont + BMG, obvinený J. Majský a spol. chceme ukončiť do konca tohto roka.

Hd: Káuz tu máme akurát dosť. Väčšie-menšie a v každom regióne, ale, prirodzene, že pikantnú príchuť majú tie, v ktorých figurujú potentáti. Stále živý je nedopovedaný príbeh, v ktorom „hrᓠbývalý podpredseda NR SR a dnes minister hospodárstva P. Rusko. Dokonca váš človek žiadal o zbavenie jeho poslaneckej imunity. Neúspešne, lebo generálny prokurátor „prípad“ vrátil na došetrenie. Na váš úrad padli z viacerých strán takpovediac obvinenia akoby z neprofesionality...

J. Šátek: Na verejnosti, bohužiaľ, odzneli mnohé nepravdivé informácie na kvalitu práce a iniciatívu vyšetrovateľov. V hierarchii orgánov činných v trestnom konaní je nad vyšetrovateľom prokurátor. Už z tohto dôvodu rozhodnutie prokurátora sa mnohým javí ako najvyššia autorita pravdivosti a správnosti. Toto postavenie prokuratúry nespochybňujem, i keď si myslím, že do budúcnosti bude potrebné zaviesť nové právne prostriedky pre určitú korekciu jej rozhodovania. Mám však právo v zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku voľne hodnotiť zadovážené dôkazy, teda mať vlastný právny názor na dôkaznú situáciu. Ak si niekto myslí, že je jednoduché zaujať stanovisko k osobe ústavného činiteľa o jeho prípadnom trestnom stíhaní, tak sa veľmi mýli. Je to veľmi zložitý osobný problém, s ktorým sa musí vyšetrovateľ, ale aj prokurátor najprv vnútorne vyrovnať, a až potom je schopný hodnotiť veci objektívne, nezaťažený napríklad zastávanou funkciou danej osoby. Pri vyšetrovaní prebleskne hlavou vyšetrovateľovi možné „strápnenie“ sa pred verejnosťou, kolegami, musí rátať s veľmi silným mediálnym ohlasom a až nevyberanou kritikou, ktorá možno prekračuje i rámec povoleného. Ak však chcete vyšetrovať „biele goliere“, ak chcete zametať schody zvrchu dolu, ak chcete odhaľovať a vyšetrovať korupciu, o ktorej všetci hovoria, ale málokto niečo robí, tak to musíte prekonať a prijímať tzv. prehry, aby ste mohol pokračovať, a možno i s úspechom. Tvrdím, že vyšetrovateľ konal v súlade so zákonom a s dôkaznou situáciou a splnil všetky pokyny prokurátora. Vo vyšetrovaní bol iniciatívny, vykonal všetky podstatné úkony na zdokumentovanie dôkazov, ktoré postačujú na vznesenie obvinenia. Tvrdím, že ďalšie úkony požadované prokuratúrou sú v niektorých skutkoch nad rámec týchto potrieb a možno budúcnosť potvrdí náš názor, že tieto úkony budú neplatné, keďže došlo porušeniu ústavnej zásady práva obvineného na obhajobu.

Hd: Ako hodnotíte slovenské právo a jeho vykonávateľov z hľadiska princípu rovnej spravodlivosti pre všetkých občanov?

J. Šátek: Ústava SR, ako aj trestnoprávne normy v primeranom rozsahu garantujú princíp rovnosti občanov pred zákonom. Odlišná však býva aplikácia zákona. Tá je v rámci SR ovplyvnená nerovnakou profesionálnou úrovňou orgánov činných v trestnom konaní a korupciou. Podľa našich informácií práve korupcia je faktorom rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujúcim spravodlivý proces pre účastníkov konania. Boj proti korupcii v polícii a justičných orgánoch bude pre najbližšiu budúcnosť jedným z rozhodujúcich faktorov napravenia pokrivenej reality.

Hd: R. Kaliňák, jeden z najdôležitejších činiteľov NR SR, zverejnil aj vaše meno ako člena tzv. skupinky, ktorú, podľa všetkého, najprv avizoval riaditeľ SIS L. Pittner vo svojej správe parlamentu a potom zviditeľnil premiér M. Dzurinda. Čomu vďačíte za také „ocenenie“?

J. Šátek: Svojej nekompromisnej práci pri odhaľovaní a vyšetrovaní obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Čo si budeme zamlčiavať, mnohí na Slovensku majú bruchabolenie z nášho tímu, čo už všetko vyšetrujeme, a možno ešte väčšie z toho, čo ešte len budeme vyšetrovať. Vysnívané časy, keď už uplynie premlčacia doba na trestné stíhanie a prípadné zhabanie nakradnutých miliárd sa blíži, prečo teda nevydržať ešte chvíľku. Avšak za tú chvíľku treba urobiť všetko pre to, aby náš tím bol profesionálne i morálne vo vedomí občanov maximálne spochybnený. (Pozn. redakcie: v kontexte manipulácie verejnej mienky určitými lobistickými skupinami.) Myslím, že teória tzv. skupinky ako nepriateľa štátu a politickej strany je len dymovou clonou zastierajúcou inú skupinu, za ktorou je chamtivosť, bezzásadovosť, peniaze a moc. Varujem slovenskú spoločnosť pred takýmito hlúposťami, pretože aj v 50. rokoch v Slánskeho procese bola „skupinka“, ktorá bola nepriateľom štátu a strany, a z jej jedenástich členov odsúdených na tresty smrti, ktoré boli aj vykonané, mali deviati židovský pôvod. Podobný scenár niekto pripravil aj dnes a dúfam, že nebude dotiahnutý až do strašného konca. Proti hlúposti by sa mali občania Slovenska rozhodne postaviť.

Peter Kasalovský