Bushova reforma na volebnom teste

Podľa amerického inštitútu pre gramotnosť je až 23 miliónov obyvateľov USA funkčne negramotných, pritom z celkovej populácie 17-ročných nedokáže písať a čítať až 13 percent. Výsledky sú ešte znepokojujúcejšie, ak zohľadníme počet dospelých Američanov (starších ako 16 rokov), ktorých zaraďujú do najnižšieho, prvého stupňa gramotnosti (dokážu zvládnuť len jednoduchý text). Je ich 40 až 44 miliónov, 21 až 23 percent.

Nemôže byť preto prekvapením, že otázka vzdelávania je tradične jednou z hlavných tém americkej predvolebnej kampane. Pravda aj v tomto smere prichádza k posunom. Zatiaľ, čo v minulých prezidentských voľbách súčasný šéf Bieleho domu George Bush prišiel s vlastným návrhom reformy verejného školstva, v súčasnosti sa spory vedú práve o zmysluplnosti tejto reformy. V januári 2002 totiž prezident George W. Bush podpísal zákon, ktorého cieľom je výrazné zvýšenie vedomostnej úrovne žiakov verejných škôl do školského roku 2014. Na základe tohto legislatívneho aktu školy dostali viac peňazí, no tento ich prísun je podmienený úspechmi vo výročných testoch.

Hoci nový systém funguje pomerne krátko, už si získal prívržencov aj odporcov. Zástancovia poukazujú na transparentnosť vo fungovaní škôl. Rodičia majú väčšiu možnosť výberu miesta vzdelávania pre svoje deti, ako aj lepšiu možnosť kontroly výuky. Výhrady sa týkajú napríklad menšieho chaosu, ktorý vzniká na začiatku školského roka. Mnoho žiakov sa na poslednú chvíľu prepisuje do lepšie hodnotených škôl, pritom ich kapacity sú obmedzené. V nejednom prípade sa stane, že žiakom sa v novom prostredí nepáči, a preto sa po dvoch-troch týždňoch vracajú do pôvodných škôl. Najväčšie výhrady prichádzajú zo strany učiteľov, ktorí tvrdia, že testy sú neobjektívne, keďže dôvodom slabších výsledkov nemusí byť len ich neodbornosť, ale napríklad aj väčší počet žiakov v triedach.

V každom prípade námetov na politické debaty je dosť. Ako sa to prejaví na úrovni vzdelania Američanov, ukáže až čas.

(by)