Zahmlené je teplo pre mesto Košice

Vari najpovzbudivejším momentom na nedávnom rokovaní zainteresovaných okolo geotermálneho vrtu vo vzdialenosti do 20 km od Košíc (predstavitelia ministerstiev hospodárstva, výstavby a regionálneho rozvoja, mesta Košice, Investconsultu, SPP, Slovgeotermu, Geotermu Košice a starostov obcí okolo vrtov - Ďurkova, Svinice a Olšovian) bola správa o podpísaní zmluvy medzi Košicami a tamojšou teplárňou (TEKO) s podmienkou, že cena tepla v prípade realizácie prívodu geotermálnej vody z Olšavskej kotliny do nej bude pre mesto o 10 % lacnejšia ako bežné ceny. Tým by bola splnená jedna z dvoch podmienok Svetovej banky na uvoľnenie pôžičky 25 mil. EUR. Menej potešujúce však (ešte stále) je otáľanie so zárukou zo strany štátu, čo doposiaľ trvá. Hoci podľa (polo)diplomatického slovníka „je už na ceste“, no kým do Košíc nedorazí, s vrtmi sa ťažko bude dať čosi ďalej robiť, lebo

štátna záruka

je tou druhou a zároveň poslednou podmienkou na pokračovanie prác na projekte. Po zaručení by totiž prišli peniaze od Svetovej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a ďalších bánk. Postoj štátu sa zdá byť schizofrenický, lebo Slovensko podpísalo záväzok voči EÚ o využití 5000 TJ alternatívnych zdrojov tepla a preto je veľmi dôležité rátať s využitím kapacity geotermálneho zdroja pri Ďurkove, ktorý predstavuje 2600 TJ, teda približne polovicu záväzku. Tlak na urýchlenie rozhodnutia v prospech veci prichádza aj „zdola“, lebo kraj využitie geotermálneho zdroja zaradil medzi priority v stratégii jeho rozvoja. Nehovoriac o tom, že Svetová banka ešte vlani na jeseň vyjadrila nespokojnosť s prístupom štátu k projektu využitia geotermálnych vrtov pre Košice. A to už je takmer rok. Projekt sa vyvíja príliš pomaly, prístup štátnych orgánov k podobným projektom je napríklad v Maďarsku a Česku iný, konštatoval vtedy vedúci ekonóm oddelenia energetiky Svetovej banky. Zdá sa však, že ani toto

jemné varovanie

nepriviedlo exekutívu k rýchlemu rozhodnutiu. Geotermálnu energiu v tejto lokalite chcú využiť primárne aj sekundárne. V prvom prípade (doprava vody do košickej teplárne) je už vydané územné rozhodnutie, spracováva sa projektová dokumentácia na stavebné povolenie a vymeranie trasy líniovej stavby, vydanie stavebného povolenia sa predpokladá do konca roka 2003. Na túto časť projektu peniaze sú, pretože ju financujú zainteresovaní do primárneho využitia tepla, napríklad Slovgeoterm, SPP a plynári sú projektu naklonení, hoci nepatrí pre nich medzi priority. Tam je problém získať peniaze na realizačnú fázu (čiže na prívod vody do TEKO). V prípade sekundárneho využitia geoenergie (poľnohospodárstvo, cestovný ruch) združenie obcí potrebuje peniaze na územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá je podmienkou jeho realizovania. Akýkoľvek záujemca, aby zainvestoval do územia troch spomínaných obcí okolo geotermálneho zdroja, potrebuje mať ako podmienku schválenú územnoplánovací dokumentáciu, ktorá v tomto prípade je v štádiu spracovania. Hoci v prípade dokumentácie ide o čiastku do 1. mil. Sk, združenie tvorené malými obcami jednoducho nedokáže na to vyčleniť prostriedky, a preto ich hľadá. Spracované sú už prieskumy a rozbory, na ich tvorbu

peniaze získali

z Programu obnovy dediny, grantu ministerstva životného prostredia. Spoliehali sa na to, že budú môcť požiadať o financie tým, že vytvoria projekt na ich získanie z programu PHARE Ecosoc, a to z grantovej schémy regionálneho rozvoja, kde sa dajú financie získať aj na spracovanie dokumentácií, napríklad na stavebné povolenie. Žiaľ, tá ešte nebola spustená i napriek predpokladu z jari a presúva sa na jeseň, čiže čaká sa ďalej. Túto nevýhodu snáď vyváži očakávané opatrenie, že dofinancovanie zo strany obcí bude minimálne. Čiže až po spustení spomínanej grantovej schémy bude možné spracovať projekt na získanie finančných prostriedkov na územnoplánovaciu dokumentáciu. Čerpanie peňazí je podmienené jeho schválením príslušnou komisiou.

Ladislav Kulik