Nacionalista Eduard Kukan?

Kto sa hrá na „dobrých Slovákov“ a „dobrých Maďarov“...

Hoci sa v politike nedá celkom vyhnúť škatuľkovaniu a nálepkovaniu oponentov, aj v tomto treba poznať mieru. Prinajmenšom by nebolo korektné označiť amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho za environmentalistického radikála, ani obviniť britského premiéra Tonyho Blaira z alibistického pacifizmu. Niektorí politici sú jednoducho natoľko vyprofilovaní, že sa nedá pochybovať aspoň o ich základnej orientácii.

V týchto dňoch sa v maďarskej tlači objavili názory popredných politikov SMK na vystupovanie slovenského ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Podľa nich šéf diplomacie už začal prezidentskú kampaň a pri každej príležitosti sa snaží dokazovať, „akým je dobrým Slovákom“. Inými slovami, nacionalista ako vyšitý!

Tak to je hádam príliš silná káva. Nejde tu o to, že slovenský minister má českú manželku a priateľov na celom svete. Ak niekto svoju politickú kariéru budoval na umiernenosti a diplomatických schopnostiach, tak je to práve Eduard Kukan. Nie náhodou ho generálny tajomník OSN Kofi Annan svojho času vymenoval za svojho osobitného splnomocnenca pre nacionálnymi vášňami zmietaný Balkán. Túto funkciu mohol obsadiť len politik, ktorý sa profiloval ako občiansky a nie národne orientovaný.

Ale ešte viac do očí bije argumentácia, prečo šéf slovenskej diplomacie údajne hrá na národnú strunu: Ostro odmietol budapeštiansky návrh týkajúci sa presadenia kolektívnych práv národnostných menšín do európskej ústavy. Čiže, nesúhlasí s tým, s čím nesúhlasí takmer žiadny európsky politik stredného prúdu. A nie náhodou. Téma menšinových práv patrí na našom kontinente medzi tie citlivejšie. Každé neštandardné či nadštandardné riešenie môže byť v tomto smere zdrojom konfliktu vo viacerých častiach Európy.

Otvorenou preto zostáva len otázka, kto sa tu chce hrať na „dobrých Slovákov“ či „dobrých Maďarov“.

Rastislav Boldocký