Lídri v októbri

VERIŤ V SVOJE SILY

Do záverečného kola viacmesačnej prezentácie názorov aj skúseností nominovaných na tohtoročné ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky vstúpil aj Dušan Podhorský, predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?

D. Podhorský: Zriedkavo sa vyskytne v našom živote mesiac, o ktorom môžeme povedať: bol to najneuveriteľnejší mesiac nášho doterajšieho života. Áno, práve v septembri 2003 som prežil takýto mesiac:

- plný poznania vrcholu ľudského umu a vedy pri prevencii a liečení civilizačných chorôb,

- ľudskej biedy, vzostupu a pádu ľudskej civilizácie v minulosti, snahu presadiť svetovú globalizáciu ako prostriedok zveľaďovania ľudstva a neuveriteľný odpor, až boj proti nej (kde na jednej strane stáli námorné krížniky a na druhej strane antiglobalisti, medzi nimi aj roľníci z Afriky a Ázie) a tiež som zažil stretnutie svetových expertov, ktorí sa zišli, aby pripravili cesty na stanovenie technických a manažérskych noriem pre túto planétu. A to v krajine, kde sa rozpadla ekonomika, mena ako domček z karát - v Argentíne. Áno, bol to „naj“ mesiac môjho života.

Náš úrad zodpovedá v rámci SR pri vstupe do EÚ za negociačnú kapitolu I. Slobodný pohyb tovaru a v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa aktívne podieľa na odstraňovaní technických prekážok v obchode (TBT WTO) a prostredníctvom nášho Informačného strediska WTO pri ÚNMS SR zabezpečuje najmä Dohodu o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení WTO. Ako člen delegácie SR mal som tiež za úlohu analyzovať postup na prípravu aplikácie nového projektu, ktorý inicializovala SR v EHK OSN, a to nové metódy, normy a systémy riadenia kvality pri dozore výrobkov na trhu. Napriek tomu, že zasadnutie WTO dopadlo nie podľa predstáv krajín presadzujúcich svetovú globalizáciu obchodu, predsa existuje stále otvorený priestor na

dialóg a hľadanie

nových ciest na rozvoj nielen bohatého Severu, ale aj sužovaného Juhu či už vojnami, klimatickými zmenami, náboženskými nepokojmi atď. Dúfame, že nami pripravovaný projekt môže aspoň malou omrvinkou prispieť k vytvoreniu rovnakých práv a povinností na vnútorných trhoch tých krajín, ktoré o to budú mať záujem.

V Buenos Aires sa uskutočnilo 26 . generálne zhromaždenie Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) za účasti 127 krajín. Argentína a jej národný normalizačný inštitút IRAM boli poverení zorganizovať toto vrcholové podujatie už pred dvoma rokmi, keď ekonomická kríza v krajine dosiahla vrchol. Zmena kurzu dolára k pesu, z pôvodného 1 ku 1 sa zmenila zo dňa na deň na 1 ku 3, hlavnému mestu pribudlo päť miliónov občanov väčšinou žijúcich v slumoch, z ktorých sa niektorí starajú v nočných hodinách o ručnú separáciu odpadu, a do určitej miery aj recyklizáciu. A pritom všetkom sa človek v hlbokej úcte skláňa pred argentínskym ľudom, vládou aj politikmi, ako sa boria s každodennými problémami, úskaliami spomenutého globalizovaného obchodu, ako napriek tomu argentínske

tango znie

a graciózne so vztýčenými hlavami a nežnými dotykmi rúk a prudkými, až bleskovými švihmi nôh sa pomaly posúva k prekonaniu bariér súčasnosti, očiste minulosti od vojenských diktatúr. Dvadsiate šieste zasadnutie ISO svoje plánované úlohy splnilo, ponúklo WTO všetky svoje odborné schopnosti na skvalitnenie a zrovnoprávnenie obchodu v globálnom svete, potvrdilo ďalšiu spoluprácu so svetovými organizáciami pre normy v elektrotechnike (IEC), v metrológii, ako aj pri rozvoji manažérskych systémoch riadenia. Naša delegácia rokovala s generálnym tajomníkom ISO Alanom Brydenom o príprave noriem pre dozor na trhu na pripravovanom novembrovom zasadnutí WP 6 EHK OSN v Ženeve..

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v septembri?

D. Podhorský: Byť na polostrove Yucatán a nenavštíviť Chichén Itzá, ktoré bolo až do 10. storočia dôležitým centrom Mayov (niekoľko desiatok kilometrov od Cancúnu), by bolo ako nepochopenie symboliky, prečo sa uskutočnilo stretnutie takmer dvoch tisícok popredných predstaviteľov z vyše 140 krajín v jeho blízkosti. Dnes vieme, že obdobie rozkvetu a dominantného postavenia Chichén Itzá bolo krátke a po roku 1200 opustené. Inými slovami, na tomto svete

nič nie je večné,

žiadny strom do neba nerastie. Neuveriteľná kombinácia architektúry, astronómie a astrológie s mimoriadne rozsiahlou stavbou observatória, náboženský význam loptovej hry na ploche 83 krát 27 m, chrámy ozdobené skulptúrami a freskami. Pri 40 stupňoch Celzia v chládku, keď sa človek vyškriabe na deväťstupňovú pyramídu, chrám ElCastillo po 91 schodoch, začne sa mu zdať, že chápe niektoré posolstvá Mayov pre náš dnešok. Nachádza sa tam posvätný Prameň obetí, do tejto 23 metrov hlbokej studne, ktorá bola zdrojom čerstvej vody, hádzali živé obete, aby si naklonili boha dažďa. Obete, ktorým sa podarilo udržať sa nad vodou niekoľko hodín, vytiahli a prechovávali k nim zvláštnu úctu, lebo sa predpokladalo že sa rozprávali s bohmi. Však, aká jednoduchá personálna certifikácia či lustrácia, a pritom máme legendárnu studňu na Trenčianskom hrade a netreba ani tak ďaleko chodiť, veď aj na Bratislavskom hrade je studňa murovaná... Alebo máme problémy so slovenským futbalom. Reliéfne tabule na bočných múroch (8,2 m vysokých) zobrazujú hráčov s uťatými hlavami, predpokladá sa, že sa

bojovalo o život,

a nie o finančné almužny či o nejakých tátošov, a to iba s jednou konskou silou. Vznešení vládcovia, bohovia danej doby sú zabudnutí, ale kultúra, veda i šport nositeľov poznania a invencií sú stále predmetom skúmania, a to od roku 1841, keď John Lloyd Stephens objavil toto takmer 70-tisícové mesto, keď v roku 1966 družica NASA objavila pri skúmaní mayského lesa tábor a pri ňom podrobná expedícia z Harvardovej univerzity hieroglyfický monument.

Prepáčte, ale mám otázku, čo robíme pre to my, Slováci, aby sme zanechali po sebe nielen to minulé (ako napríklad Pustý hrad pri Zvolene), ale aj to prítomné, živé v našej piesni, kroji a v kultúre jazyka, v technických pamiatkach (hámroch či dýzových motoroch, lokomotívach z Považia a pod.)? Alebo sa spoliehame na iných, že budú objavovať genius loci národa slovenského v budúcich storočiach prostredníctvom kozmických observatórií?

Peter Kasalovský