Festina lente EÚ

Medzivládne rokovania o európskej ústave sú zatiaľ nepokročili. Taký bol stav pred štvrtkovo-piatkovým summitom Európskej únie v Bruseli a taký je aj po summite. Víťazné surmity nezazneli, ohňostroj sa nekonal. Možno už koncom novembra, lebo ako v Bruseli povedal taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini (jeho krajina práve predsedá únii) predsedníctvo EÚ plánuje konečný kompromisný návrh európskej ústavy predložiť koncom novembra na ministerskom stretnutí v Ríme. Najvyšší možný čas. December je už príliš poznačený vianočnými nákupmi a nehodí sa pre jednotlivé delegácie pred „Dňami mieru a pokoja“ bojovať o posledné zvyšky národnej hrdosti a cti. No a od Nového roka do 1. mája, keď máme vstúpiť do EÚ, bude času menej ako málo na vypísanie celej série národných referend o euroústave. Takže „čas sa kráti“ ako spieva Žbirka. Podľa Frattiniho sa vraj zužuje nielen časové pole, ale aj problematickosť sporných okruhov. „V rokovaniach o európskej ústave sa ukazuje stále väčší konsenzus,“ vyhlásil po summite v Bruseli, pričom vraj už len dve otázky sa ukazujú ako mimoriadne problematické: zloženie Európskej komisie (EK) a systém hlasovania v Rade EÚ. V EK chce mať každá krajina svojho komisára, svojho ministra. Aj napriek tomu, že v komisii sa len veľmi zriedkavo hlasuje a všetkým známa Zmluva z Nice už predvídala, že v budúcnosti bude v komisii menej členov ako členských krajín v EÚ. Hlavne menšie krajiny sú v tomto smere tvrdohlavo zaťaté, lebo vraj princíp jeden komisár - jedna krajina (aj po roku 2009) odzrkadľuje rovnosť členských štátov. Záujemcov o funkcie komisára by teda bolo dosť, len či bude toľko funkcií. Ak nie, môže sa EK inšpirovať istou internetovou stránkou o virtuálnej Juhoslávii, kde je každý občan ministrom ľubovoľne zvoleného predmetu či činnosti. „Najlepšie by bolo, keby nás bolo 25 komisárov, pretože by to veľmi zjednodušovalo komisiu,“ vysvetlil v Bruseli pozíciu SR v tejto veci premiér Mikuláš Dzurinda. Na národnej úrovni však štáty svoje vlády stenčujú, redukujú ministerstvá kvôli efektívnosti a úsporám. V EÚ sa presadzuje trend opačný, hoci Konvent, ktorý pripravil euroústavu chce iba 15 komisárov s hlasovacím právom, ostatní by hlasovať nemohli, pričom tí „hlasovaniamožní“ by sa striedali. Veľmi pravdepodobný scenár, čoho náznakom bolo aj veľmi skromné vyjadrenie nášho premiéra, že SR by mohlo prijať takúto komisiu. Podobne ako ďalšie menšie štáty.

Aj napriek uponáhľaným tendenciám, najmä zo strany predsedníctva EÚ, čo najskôr finalizovať text ústavy, je dobré, že sa to nerobí vo veľkom chvate. Už v starom Ríme poznali porekadlo Festina lente - Ponáhľaj sa pomaly. Ani Ústava Spojených štátov amerických, na ktorú sú Američania hrdí ako na vzor demokratickosti nevznikala na kolene a bolo výsledkom mnohých myšlienkových a slovných súbojov. Platí však už celé generácie. Ani euroústava nevzniká na jedno volebné obdobie. Má byť pre budúce generácie Európanov kostrou rozšírenej a naďalej sa rozširujúcej Európskej únie, ktorej všetci členovia chcú mať pocit, že rokujú ako rovný z rovným. Preto hlavne menšie štáty insistujú na niečom, čo možno nie je ani také podstatné. Chcú dať najavo väčším a silnejším štátom, že nie je miesto na vytváranie akýchsi elitných klubov v priestore, ktorý chce byť pyšný na svoju rovnoprávnosť, jednotu, otvorenosť. V tomto smere je neponáhľanie sa viac ako dôležité.

Iaromír Novák