Mesačná víla

Čínsky kozmický program

Hoci prvý čínsky tchajkonaut Jang Li-wej nebol vyslancom čchang´e, čo je v čínskej poézii víla letiaca na Mesiac, s cestou na lunu súvisí. Peking koncipuje svoj kozmický program, ku ktorému urobil v stredu veľký skok, ako súťaž o kolonizáciu Mesiaca, ktorá sa už odohráva medzi USA a Ruskom. O dobytí Mesiaca kozmické veľmoci málo hovoria, o to viac sa v laboratóriách usilujú.

Akademik Oujang C´Jüan, ktorý je šéfom čínskeho mesačného programu, vyjadril názor, že tá z veľmocí, ktorá sa prvá usídli na Mesiaci, získa šancu stať sa pánom aj na Zemi. Zmocní sa mesačných zdrojov, a to rozhodne. Čína preto podľa Oujanga nemôže len tak stáť a obdivovať mesačný svit. Musí sa zaradiť do mesačného klubu. „Ľudstvo súrne potrebuje nájsť nový energetický zdroj,“ hovorí Oujang. „Prírodné energetické zdroje Mesiaca môžu uspokojiť potreby ľudstva na tisícky rokov. Na Zemi napríklad nejestvuje hélium 3, ktoré je oveľa čistejším, bezpečnejším, lacnejším a nejším palivom pre reaktory s jadrovou fúziou a môže celkom zmeniť štruktúru našej energetiky.“

Týka sa to aj iných bohatých zdrojov Mesiaca, ktorý sa v nových technologických a vedných podmienkach stáva čoraz prístupnejším. „Mesiac pravdepodobne drží v ruke kľúč k ďalšej existencii ľudstva, k jeho rozvoju,“ upozorňuje Oujang. „Mars je ďaleko a potrebovali by sme 200 rokov, aby sme ho rekonštruovali na potreby ľudského života.“

Peking vie, že pre Čínu, ktorá bola sama pol tisícročia cieľom koloniálneho rabovania, je cesta k mesačným zdrojom kamenistá. V marci tohto roka však odštartovala projekt, poeticky nazvaný Čchang´e. „Mesačná víla“ má tri fázy. V prvej chce do troch rokov vypustiť mesačný satelit s cieľom preskúmať geologickú skladbu a rozmiestnenie zdrojov na Mesiaci a súčasne preklopkať priestor medzi Zemou a jej prirodzeným satelitom. V druhej fáze má na lune pristáť mesačný vehikel a preskúmať jeho mesačný povrch. V tretej fáze by sa mal na lune objaviť malý modul a mesačný robot na zber vzoriek a vrátiť sa na Zem. Výskum vzoriek a ďalšie analýzy umožnia získať podklady na pristátie tchajkonautov na stanovenej čínskej mesačnej základni.

Číňania dali dokopy veľký tím na realizáciu projektu Čchang´e. S projektom nepriamo súvisia pilotované kozmické lety, hoci nie sú jeho súčasťou. Budú sa starať o orbitálny prieskum okolo Zeme. Najprv bezpilotné kozmické lode, potom i s kozmonautmi budú robiť výskum a experimenty. Neskoršie budú kozmonauti vo voľnom priestore spájať moduly s kozmickou loďou. Program vyvrcholí postavením čínskej kozmickej stanice s veľkým laboratóriom a so stálou posádkou. Hlavný projektant pilotovaných letov Wang Jung-č´ neráta s tým, že by vesmírne laboratórium dopravila na orbitu raketa Dlhý pochod prv ako roku 2010.

Od nijako lacnej vstupenky do kozmu si Peking sľubuje viacero výhod. Poukazuje sa nielen na vysokú pozíciu krajiny v medzinárodných vzťahoch, na ekonomickú pozíciu a technologickú spoluprácu. Kozmický priemysel sa môže stať zdrojom hospodárskej sily - napríklad Rusko získalo predajom jeho výrobkov kozmického priemyslu len v roku 2000 jednu miliardu USD. Kozmické technológie sú povzbudením pre príbuzné odvetvia ako elektronika, počítače, kozmické bioprojekty, farmaceutiká, navigácia.

Kozmický program sa stane v mnohých odboroch injekciou na rozvoj vedy a techniky. Pomôže to zmeniť podiel výrobkov s vysokou pridanou hodnotou na skladbe HDP, čo je v Číne aktuálnym problémom. Čína si ďalej sľubuje, že sa stane zakladajúcim členom kolonizačného klubu na Mesiaci s dôsledkami pri rozdeľovaní jeho prírodných zdrojov a významným slovom pri príslušnej spolupráci; Čínsky národný kozmický úrad už založil Sekretariát ázijsko-pacifickej multilaterálnej spolupráce v kozmickom priestore. A napokon, Číňania, ktorí znovu zdôrazňujú, že kozmos musí zostať demilitarizovaný, rátajú s tým, že ako kozmická veľmoc zvýšia svoju váhu pri odzbrojovacích rokovaniach.

Jaroslav Brabec