KEĎ SILNEJŠÍ BERIE...

V neutrálnom Švajčiarsku sa obrovská masa Helvétov nezachovala neutrálne k „drsnoslovnej“ kampani pravicovej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP) založenej na odmietaní nelegálnej migrácie a „antieurópanstve“. Až 27,7 percenta švajčiarskej voličskej základne v nedeľu v parlamentných voľbách hlasovalo práve za SVP. Už 44 rokov nezískal žiadny helvétsky politický subjekt toľko podpory zo strany voličov. SVP v 200-člennej Národnej rade (parlamente) obsadí 55 kresiel, najviac zo všetkých strán a z pozície najistejšieho víťaza v duchu hesla „silnejší berie“ chce v krajine helvétskeho kríža spôsobiť menšie zemetrasenie vo vláde. Od roku 1959 v krajine kantónov totiž platí tzv. čarovná formulka vládnutia, ktorá vopred vylučovala potenciálne vládne spory o ministerské kreslá. Podľa spomínanej rovnice sedemčlenná vláda bola vždy zastúpená z predstaviteľov 4 strán, pričom Kresťanskodemokratická strana (CVP), Liberálnodemokratická strana (FDP) a Sociálnodemokratická strana (SPS) mali vždy po 2 ministroch a najmenšia SVP iba jedného. A hoci to vždy bol kresťansko-liberálno-sociálnodemokraticko-ultrapravicový guláš, Švajčiari sa na svojich ministrov málokedy sťažovali...

Karta sa však obrátila, ľudovci už po druhý raz za sebou vyhrali voľby (v roku 1999 len so slabučkým náskokom, keď získali 22,5 % hlasov). Sociálni demokrati získali 24,2 % hlasov, FDP 16 %, CVPO 13 % a Zelení si trochu polepšili, keď získali 7,7 % preferencií. Ľudovci však tentoraz zabodovali dokonca aj vo frankofónnom západnom Švajčiarsku a v kantóne Ženeva, tradičnej bašte sociálnych demokratov. Ľudovcom sa už predošlé stranícke zloženie vlády nezdá logické. Môže opakovaný víťaz volieb zastávať pozíciu najslabšieho? Za svojho druhého ministra už delegovali predsedu SVP v kantóne Zürich, vyštudovaného právnika, podnikateľa a miliardára Christopha Blochera (63).

Podľa volebných výsledkov celkom oprávnené požiadavky ľudovcov však narazili na múr nepochopenia zo strany spoluvládnucich partnerov. Zvyšné trio vládnucich strán požiadavku vedenia SVP odmietajú. Predseda CVP Philipp Stähelin dokonca vyzval zvyšných koaličných partnerov, aby nepodľahli diktátu SVP. Blocher a jeho stranícky súpútnici sa však môžu odvolať na státisíce voličov, ktorí dali hlas práve SVP a poukázať tak, že hlas ulice, ktorý sa presadil tou najdemokratickejšou cestou, nemôže byť ignorovaný. Podľa analytikov sa črtá patová situácia, keď SVP sa svojich dobytých vládnych pozícií nebude chcieť vzdať (buď dve kreslá, alebo nič) a trojlístok ostatných troch strán zasa bude vehementne trvať na platnosti „čarovnej formulky“. Vyzerá to tak, že vo Švajčiarsku nastáva čas na hľadanie nového vzorca vládnutia.

Tak vyzerá situácia z vnútropolitického hľadiska. Nemenej zložité však môžu byť aj budúce vzťahy so zvyškom Európy, najmä s EÚ. Veď práve na odmietavom stanovisku k členstvu v EÚ získala SVP nemalú časť hlasov. Charizmatický Blocher, ktorého v EÚ majú tendenciu prirovnávať k rakúskemu ultrapravicovému politikovi Jorgovi Haiderovi (čo on odmieta), sa však svoj anti-EÚ postoj snaží zdôvodňovať celkom racionálne: „Tesnejšie spojenie s Európou bude znamenať stratu tradičných hodnôt - suverenity, neutrality a priamej demokracie.“ Blocher bol aj známym bojovníkom proti vstupu konfederácie do OSN, kde však politicky prehral, lebo Švajčiarsko sa do OSN predsa dostalo. Ako (pravdepodobný) člen budúcej vlády však bude mať silnejšie páky na to, aby mohol pribrzďovať eventuálne euronadšenie Helvétov.

Najviac kritiky sa však na SVP a na Blochera zosypalo pre ich tvrdé slová na adresu nelegálnych migrantov. Tí podľa ľudovcov môžu hádam za všetko zlé: za nárast kriminality („brutálna albánska mafia“) a prílev drog (obchod v rukách „čiernych Afričanov“), za zneužívanie sociálneho systému krajiny, za menej prosperity. To, čo SVP pomohlo v predvolebnom boji - priam agresívna kampaň - im však po voľbách môže paradoxne škodiť. Ľudovci sú víťazi, nie však jednoznační a totálni. Musia si hľadať partnerov tak doma, ako aj v zahraničí. A tak je pravdepodobné, že ostrosť svojho slovníka trochu obrúsia a dôjde na vlnu kompromisov. Už aj preto, že Švajčiari síce milujú diery vo svojich syroch, ale nie diery v systéme vládnutia.

Iaromír Novák