Lukratívnym trhom je ruský trh

Vystúpenie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ruskej federácie v SR Alexeja Borodavkina na minulotýždňovom stretnutí reprezentácie Hospodárskeho klubu (NEF) vzbudilo pochopiteľný záujem. Ruský trh sa totiž opäť stáva pre slovenských podnikateľov teritóriom, na ktorom by chceli mať kľúčové postavenie. Nové Rusko, samozrejme, vyvoláva záujem nielen v niekdajších krajinách tzv. východného bloku, ale zvýšiť obchodné kontakty je záujmom vo všetkých štátoch. V diskusii klubovej komunity odznelo viacero podnetov i skúseností, a tak vám dnes ponúkame jej „zostrih“.

Peter Mihók - predseda SOPK

Na druhé miesto vo svete sa veľmi výrazne prebojúva čínska ekonomika. Stáva sa po americkej ekonomike najsilnejšou ekonomikou na svete s ďalším rastom. V takom desaťročnom priemere dosahuje rast HDP medzi 8 až 10 %, je to dlhodobý rast. Dnes export Číny reprezentuje okolo 800 miliard dolárov ročne. Nepočítate s tým, že rastom ekonomickej sily Čína preberie aj politickú úlohu jedného z lídrov svetovej politiky a preberie tak úlohu Ruska aj v politickej a vo vojenskej oblasti?

Alexej Borodavkin

Čína je celosvetová veľmoc, stály člen Rady bezpečnosti OSN. Je to veľmoc disponujúca obrovským hospodárskym potenciálom, ľudským, neporovnateľným so žiadnou inou krajinou sveta. Silná z vojenského hľadiska, krajina, ktorá sa stala už aj kozmickou veľmocou. Už dnes Čína zohráva mimoriadne významnú hodnotnú úlohu v medzinárodných záležitostiach, napríklad teraz rokuje v Rade bezpečnosti o irackom probléme, o návrhu rezolúcie, ktorú pripravujú USA a Čína sa tým najaktívnejším spôsobom zúčastňuje v globálnom meradle. V Číne sa predovšetkým

pozornosť venuje

ázijskému a tichooceánskemu regiónu. Práve v Číne sa konali všestranné rokovania o kórejskom probléme. Nemyslím si, že Rusko a Čína sú súperi, skôr sme partneri. A napríklad to, že existuje šanghajská organizácia spolupráce so sídlom v Šanghaji, v ktorej spolupracuje Rusko aj Čína, aj to, že sa konajú trilaterálne stretnutia Rusko - India - Čína na najvyššej úrovni svedčí o tom, že tu nejde o súperenie, ale o partnerskú spoluprácu. Z hospodárskeho hľadiska Čína stojí vysoko v zozname krajín, s ktorými udržiavame veľmi intenzívne hospodárske vzťahy. Svet, ktorý sa teraz formuje, je v prechodnej etape a bude multipolárnym svetom a Čína sa stane nepochybne jedným z pólov.

Ján Čarnogurský - advokát

Chcel by som sa opýtať pána veľvyslanca, či sú štatistické údaje o tom, keď Slovensko zaviedlo vízovú povinnosť voči Rusku asi pred tromi rokmi. Ako to ovplyvnilo najmä príchod ruských turistov na Slovensko?

Alexej Borodavkin

Nemám k dispozícii presné štatistické údaje pokiaľ ide o výkyvy turistických návštev Slovenska z Ruska. Som však presvedčený, že po zavedení vízového režimu sa počet ruských turistov trochu znížil. Teraz v súčasnosti zaznamenávame určitý nárast. Dnes je to rádovo 20-tisíc ľudí. Musím ešte pripomenúť, že v súčasnosti je vízový režim medzi Ruskom a Slovenskom uľahčený. Dúfam, že postupom času na základe dohody medzi Ruskom a Bruselom sa tento režim bude zjednodušovať. Hovorím najmä o vzťahoch medzi Ruskom a Európskou úniou a v dôsledku toho aj so Slovenskom. Ide predovšetkým o to, aby sa zachoval

bezvízový režim

pre diplomatov a ľudí, ktorí vycestúvajú so služobnými pasmi. Myslím si, že víza by nemali byť povinné pre študentské výmeny, pre podnikateľské kontakty, pre oficiálne delegácie, pre kultúrne výmeny a podobne. Už sa uskutočnilo prvé zasadnutie pracovnej skupiny o vízových otázkach v Bruseli medzi Ruskom a EÚ. Môžem konštatovať, že začiatky nevyzerajú zle.

Július Tóth, predseda predstavenstva, GPA, a. s.

Excelencia, myslíte si, že ruské vládne a politické kruhy, ale aj hospodárske, vyvinuli za posledných desať rokov dosť iniciatívy v hospodárskej spolupráci so Slovenskom? Mne osobne sa zdá, že viac sa deklarovalo ako konalo, najmä ak to porovnávame s Českom a s Maďarskom, kde sa ruskí podnikatelia uchytili. Myslím si, že keby ste boli vyvinuli väčšiu iniciatívu, tak dnes máme Mochovce - tretí a štvrtý blok postavený - a Bratislava určite má aj metro.

Vladimír Lexa - podnikateľ

Vážený pán veľvyslanec, ruská veda bola vo svete uznávaná a je uznávaná stále. Éra od Lomonosova, Mendelejeva, Kapicu, Landaua, Čičinbabina, Kurčatova a ďalších, to skutočne boli piliere svetovej vedy. Chybou bývalého Sovietskeho zväzu bolo, že dával iba na vojenský výskum a zabudlo sa na aplikáciu týchto vynikajúcich poznatkov do reálneho života. Teda na praktické použitie. Teraz je asi väčší priestor na aplikáciu reálnych poznatkov. Aká je situácia teraz v tejto oblasti, veď zdroje, ako ich zverejňuje odborná tlač, vyčlenené na rozvoj základnej vedy, sú aj dnes skutočne minimálne. Plánujete s tým niečo robiť?

Alexej Borodavkin

Pokiaľ ide o prvú otázku, či naše vlády alebo oficiálne kruhy by nemali aktívnejšie pristupovať k rozvoju spolupráce, iba stručne. Už som spomenul, že v porovnaní s ostatnými stredoeurópskymi krajinami na Slovensku nenastalo také prudké odcudzenie. Ak berieme do úvahy ukazovatele našich hospodárskych stykov, vedecko-technických, kultúrnych atď. spred roku 1993, to sa porovnávať jednoducho nedá. Zaznamenali sme obrovský pokles. Určitý pokles bol nevyhnutný. My v Moskve sme dobre chápali a naďalej chápeme, že priorita, ktorú si zvolila

slovenská vláda,

je vstup do Európskej únie. No súčasne s tým v Moskve aj v Bratislave si dobre uvedomujú, že netreba strácať - zavrhovať to, čo sa prirodzene vytvorilo. Tie prínosy, tie výhody, ktoré prináša bilaterálna hospodárska spolupráca, podľa môjho názoru, obe strany vnímajú, sú si vedomé, že tieto výhody sú reálne praktické a čisto z pragmatického hľadiska by sa mali využívať. Myslím si, že to aj tak bude.

Pokiaľ ide o základný výskum, tak to máte úplnú pravdu. V 90. rokoch bola situácia v základnom výskume v Rusku katastrofická. Dokonca aj aplikovaná veda v Rusku nedostala dostatočné finančné prostriedky. Z mojej osobnej skúsenosti môžem sám potvrdiť, že situácia sa mení. Tohto roku v júli som bol na pracovnej ceste spolu s veľvyslancami Ruska v iných krajinách. Boli sme aj v Čeľjabinsku, bolo to federálne jadrové stredisko, uzavreté mesto. Teraz sa situácia radikálne mení. Existuje federálna objednávka, financovanie, v rozpočte sa ráta s finančnými prostriedkami, nie sú to také obrovské prostriedky ako za sovietskych rokov, ale to, čo je potrebné, aby mohli produktívne pracovať a žiť, dostávajú. Ruská a sovietska veda aj dnes zostáva na popredných frontoch, o tom svedčí napríklad aj to, že aj tohto roku dostali Nobelovu cenu ruskí fyzici.

Ľubomír Plško - generálny riaditeľ, Konštrukta Industry

Využívam prítomnosť pána veľvyslanca a vyslovím pár krátkych poznámok na margo rusko-slovenských vzťahov. Stotožňujem sa s tým, že Rusko Vladimira Putina je iná krajina ako bola predtým a myslím si, že nielen svet ocenil tú zmenu. Mám viac ako šesťročné skúsenosti ako vývozca, ako reprezentant vývozcu investičných celkov sofistikovanej práce do Ruska a musím povedať, že skúsenosti sú veľmi pozitívne. Pozitívne preto, lebo sme sa Ruska nebáli, tvrdo sme pracovali a našli sme si dobré kontakty, nespoliehali sme sa na nikoho a dnes máme vytvorenú v Rusku takú odberateľskú bázu, ktorú, myslím si, nám môže ktokoľvek na Slovensku závidieť. Hľadali sme to, čo spomenul aj pán veľvyslanec, zdravý pragmatizmus. Myslím si, že je potrebné

rozptýliť nezmysly

o ruskej súčasnosti a hlavne deformácie vo vedomí mladých ľudí. My podporujeme výmenu študentov a aj finančne sa podieľame na týchto aktivitách. Domnievam sa, že aj vo výučbe ruského jazyka treba čosi urobiť. Znalosť ruštiny má nezanedbateľný vplyv na úspešnosť obchodu. Pretože nejde vždy iba o rokovanie špičkových manažérov, ktorí môžu hovoriť po anglicky, ale ide aj o technikov, o širokú plejádu ľudí, s ktorými prichádzate do styku, a ktorí nie sú nerozhodujúci pri riešení problému kúpiť či nekúpiť. Myslím si, že treba podporiť tie miesta, kde sa ruský jazyk začne znova vyučovať. Pohybujem sa v strojárskej brandži, ale ako člen medzivládnej rusko-slovenskej komisie som bol pri rokovaniach, kde boli ponuky na spoluprácu aj v iných oblastiach, napríklad v turizme. Myslím si, že tu sú obrovské rezervy na spoluprácu. Poviem to celkom otvorene, vidím to v našom regióne. Je rozdiel, keď príde holandský dôchodca s karavanom a obracia euro, ako keď príde po rokoch izolácie ruský turista, ktorý si chce plnokrvne užívať dovolenku a jeho kúpna sila je podstatne iná. To asi naši podnikatelia v tejto brandži ešte nezbadali a možno ich treba na to treba upozorniť.

Alexej Borodavkin

Dotkli ste sa zaujímavej témy - spolupráca všetkých, aby na Slovensku viac vedeli o Rusku, aj v Rusku lepšie poznali Slovensko. Skutočne sa niekedy čudujem, ako jednostranne niektoré médiá prezentujú obraz Ruska. Napriek tomu, že v televízii si môžete pozrieť ruskú televíziu. So zástupcami Slovenského rozhlasu sme neraz hovorili o tom, aby sa v slovenskom éteri objavila ruská rádiostanica. Ruské veľvyslanectvo sa teraz podieľa na riešení tejto otázky. Druhou dôležitou otázkou sú ruskí turisti. Ruský turista skutočne

míňa peniaze,

a spravidla míňa veľa peňazí. Presvedčil som sa o tom napríklad v Bangkoku. Všetky dobré reštaurácie majú jedálny lístok v ruštine. Tak je to aj na Cypre, v stredomorskom Taliansku, Grécku, Turecku. Na Slovensku sú vynikajúce možnosti na oddych, rekreáciu, je tu klíma, ktorá je nám blízka, kde sa dobre cítime. Takže skutočne je dosť oblastí, kde môžeme naše vzťahy zlepšovať.