Najprv je výrobca a dovozca

Ani obchod sa nemôže zbaviť zodpovednosti voči spotrebiteľom

Je či nie je predávajúci zodpovedný za to, ak sa v jeho ponuke nájde nebezpečný či zdraviu škodlivý výrobok? Minulý týždeň, v súvislosti s predajom opaľovacích krémov Dermacol obsahujúcich rizikový alergén Methyldibromo Glutanonitril (MDGN), ktoré „objavili“ aktivisti Greenpeace v hypermarkete Carrefour v bratislavskom Poluse, sa predstaviteľka tejto siete Jana Havlíčková bránila podľa agentúry TASR aj tým, že pri 60-tisíc druhoch tovaru nie je možné analyzovať a skúmať zloženie každého z nich. Uviedla tiež, že pretože zodpovednosť za výskyt nebezpečných výrobkov na predajných miestach nesie v plnej miere ich dovozca a nie predajca, obchod kontaktoval dodávateľa i výrobcu. Z dodatku zmluvy, ktorú uzatvára Carrefour so svojimi dodávateľmi, totiž vyplýva, že práve dodávateľ je povinný garantovať súlad výrobku uvádzaného do obehu s normami príslušného štátu. Takýto dodatok je úplne v intenciách zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý hovorí o povinnosti výrobcu a dovozcu dávať do obehu iba bezpečné výrobky, teda také, ktoré spĺňajú požiadavky technického predpisu, slovenských technických noriem alebo správnej výrobnej praxe. Ak ide o potraviny alebo kozmetiku, požiadavky na ich zdravotnú neškodnosť, hygienu, ich zloženie a kvalitu, ako aj technologické postupy musia byť v súlade s Potravinovým kódexom SR a dodržiavať ich musí každý, kto potraviny vyrába a manipuluje s nimi, práve tak ako ten, kto ich uvádza do obehu. Obchod sa nemôže zbaviť časti svojej zodpovednosti, aj keď je to práve dodávateľ, ktorý je povinný sprostredkovať predávajúcemu všetky informácie o rizikách výrobku a nesmie dodávať výrobok, o ktorom vie (alebo na základe informácií či odborných znalostí má vedieť), že nie je bezpečný. V prípade opaľovacích krémov, v ktorých sa nachádza MDGN, venovali téme po 22. septembri pozornosť prakticky všetky médiá, takže pri troche pozornosti mohol dovozca, rovnako ako predajca, zistiť, že niečo nie je v poriadku. A konať. Dovozca, spoločnosť Alphaduct, síce konala, zdá sa však, že dosť pomaly, keď tri týždne od rozhodnutia hlavného hygienika sa výrobky predávali.

Čo teda možno odporúčať dovozcom a predajcom, aby ich podobné situácie nezaskočili? Nezostáva im nič iné, len sústavne sledovať médiá a sledovať internetové stránky príslušných inštitúcií, ktoré o zakázaných látkach a zakázaných výrobkoch okamžite informujú. Sú to: www.soi.sk (Slovenská obchodná inšpekcia), www. szusr.sk (Štátny zdravotný ústav SR) a www.svssr.sk (Štátna veterinárna a potravinová správa).

Pravdou však je, že v okamihu, keď vstúpime do Európskej únie, sa budú na našom území automaticky môcť predávať všetky výrobky vyrobené v niektorej z krajín EÚ v súlade s jej normami a predpismi, ktoré sú nezriedka benevolentnejšie ako tie naše, aj keď zodpovedajú všeobecným záväzným normám EÚ. Podľa Martina Hojsíka, koordinátora toxickej a genetickej kampane Greenpeace, však práve vedecký výbor Európskej únie skonštatoval, že MDGN spôsobuje alergie, a preto predstavuje riziko pre spotrebiteľa. Kým platná legislatíva SR povoľuje používať konzervačnú látku MDGN do maximálnej koncentrácie 0,1 % v kozmetických prípravkoch, avšak nepovoľuje jej použitie vo výrobkoch na ochranu pred slnečným žiarením, podľa smernice EÚ je možné v prechodnom období do 23. marca 2005 dovážať do krajín EÚ a do 23. septembra 2005 uvádzať do obehu prípravky na opaľovanie s obsahom MDGN v koncentrácii do 0,025 %.

Zuzana Krútka

Grafický prvok - zalomiť do plôšky:

(1) Nikto nesmie uviesť do obehu, ponúknuť ani predávať nebezpečné výrobky.

(2) Zodpovednosti za porušenie zákaz uvedeného v odseku 1 sa zbaví ten, kto preukáže, že o skutočnosti, že ide o nebezpečné výrobky, v čase predaja alebo ponuky nemohol vedieť.

Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 7

Zvýraznenie Hd