PROTIPOVODŇOVÁ OCHRANA BUDE ZNOVA LEN SĽUBOM

Suma vyše 800 mil. Sk, o ktorú je v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok ukrátená kapitola MŽP SR, zahŕňa aj vyše 400 mil. Sk na opatrenia vo vodnom hospodárstve. Ako sme už v Hospodárskom denníku minulý týždeň písali, len na oblasť vodného hospodárstva sa ešte vo východiskách návrhu štátneho rozpočtu uvažovalo so sumou 820 mil. Sk. Pritom aj tých 820 mil. Sk bolo na hranici únosnosti, ak sa majú zvládnuť všetky stanovené úlohy vo vodnom hospodárstve vrátane realizácie opatrení na protipovodňovú ochranu. Dnes už nebohý bývalý poslanec NR SR a dlhoročný uznávaný odborník vo vodárenstve Milan Topoli nás už v lete upozornil, že ak sa rezortu životného prostredia nepridá, ťažko sa Slovensku podarí splniť prijaté opatrenia, ktoré vyplývajú z približovania sa slovenskej environmentálnej legislatívy k legislatíve EÚ. Nepomôžu ani prechodné obdobia, lebo uzatvorením kapitoly životné prostredie akoby Slovensko zaspalo na vavrínoch a potrebné investície sa odkladajú. Dokonca M. Topoli dodal, že suma nevyhnutných investícií do zlepšenia kvality vôd bude ešte vyššia ako hovoria oficiálne odhady. Hoci sa s týmto jeho názorom stotožňujú aj ďalší odborníci, pri návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok argumenty podobného charakteru zostali na vedľajšej koľaji. Podľa ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa z navrhnutej sumy 820 mil. Sk na vodné hospodárstvo škrtlo MF SR najskôr

198 mil. Sk

a o niekoľko týždňov ďalších 250 mil. Sk, čo je dovedna mínus až 448 mil. Sk. Paradoxom pri rokovaniach o návrhu štátneho rozpočtu je aj to, že oblasť vodného hospodárstva sa najneskôr v máji tohto roka mala na základe politického rozhodnutia definitívne presunúť spod kompetencií MP SR pod MŽP SR. Keďže delimitačné protokoly nie sú ešte definitívne ukončené, tak výdavky na vodné hospodárstvo boli rozpočtované na ministerstvo pôdohospodárstva. Preto nečudo, že keď pôdohospodári hľadali rezervy vo vlastnej kapitole, škrtali v tom, čo im už nepatrí. A tak „zoštíhlenᓠsuma pre oblasť vodného hospodárstva signalizuje, že nebude z čoho financovať ani plánované kroky aktualizovaného programu ochrany územia SR pred povodňami do roku 2010. Spustiť sa mal vedecko-technickými projektmi za 220 mil. Sk. V nich bolo treba rozpracovať konkrétne opatrenia v jednotlivých povodiach. Netýkajú sa len vodohospodárov, ale aj územného plánovania, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva. Žiaľ, keď tento program vláda schvaľovala a aktualizovala, na projekty nevyčlenila ani korunu. Na odporúčanie NR SR sa mal rozbeh projektov riešiť osobitným spôsobom a v ďalších rokoch už malo ísť financovanie zo štátneho rozpočtu. No pohľad do návrhu štátneho rozpočtu signalizuje, že opäť sa v mnohom

naplnenie sľubov

zrejme presunie o ďalší rok alebo roky. Preto práce na projektoch nepokračujú. Jediná časť celého radu opatrení protipovodňovej ochrany, ktorá sa zatiaľ zo spomínaného aktualizovaného programu plní, sú aktivity, na ktoré poskytla pôžičku so štátnou zárukou EBOR. Dočerpá sa v budúcom roku. Realizuje ich Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica, ten v prvej etape z úveru odstraňoval následky povodní z predchádzajúcich rokov. Na financovaní týchto prác sa podieľa i Slovenský vodohospodársky podnik. Z informácií, ktoré sme získali, vyplýva, že projekt hodnotí EBOR ako najlepší v strednej a vo východnej Európe. Dokonca ponúka nový výhodný úver na roky 2005 - 2009 na financovanie ďalších opatrení protipovodňovej ochrany. Z čoho ho bude však splácať SVP, je otázne. Prečo? Jeho manažment očakáva, že sa hospodárenie podniku ocitne v červených číslach. A to vplyvom viacerých faktorov. Jednak v dodávkach povrchovej vody aj naďalej pokračuje

znižovanie odberov,

ktoré sa začalo už začiatkom deväťdesiatych rokov recesiou výroby v priemyselných odvetviach. Štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve, ako aj racionalizačné a úsporné opatrenia sa tiež podieľajú na poklese dodávok závlahovej vody, a tým na nižších príjmoch SVP. Naopak, na druhej strane zvýšené náklady na opravu a údržbu hmotného investičného majetku, aj keď sú vodohospodársky a celospoločensky žiaduce, zhoršujú hospodársky výsledok podniku. Predstavitelia SVP zdôrazňujú, že ak má podnik ako správca vodných tokov a povodí plniť svoje základné funkcie a úlohy, treba konečne doriešiť otázku spoplatnenia poskytovaných vodohospodárskych výrobkov a služieb. A to systémovým spôsobom a v súlade so zákonom o vodách a zákonom o cenách. Žiadajú spoplatniť hydroenergetický potenciál. V praxi ide o to, že hoci SVP zabezpečuje požadovanú starostlivosť o vodné diela a nádrže a pod., podľa vyjadrení zástupcov SVP, z využívania hydropotenciálu profitujú len výrobcovia elektriny. Za služby vodohospodárom platia vraj len symbolické sumy. Preto sa ministerstvo životného prostredia v súčasnosti usiluje presadiť návrh zákona o spoplatnení hydroenergetického potenciálu. Tým by sa vytvorili podmienky na to, aby vzrástli výnosy SVP a aby sa aspoň čiastočne odbúrali bariéry pri financovaní protipovodňových opatrení. Bez výraznejšej podpory zo strany štátu to však bude aj tak veľmi ťažké. Najmä v prípade využitia povstupových (Kohézneho a štrukturálnych fondov) fondov na uvedený účel.

Zdena Rabayová