Nákladné vojenské zájazdy

V irackej púšti sa rozpúšťajú peniaze daňových poplatníkov

Medzinárodné mierové misie sa v posledných rokoch stávajú púťovými atrakciami. Pomaly už každá krajina, aj tá najmenšia, vysiela alebo plánuje vyslať svojich vojakov (aj keď často ide iba o symbolickú účasť) do krízových oblastí, ktoré sú od nich vzdialené tisíce kilometrov. Napríklad Srbsko a Čierna Hora ,,šokovali" Washington svojou ponukou poskytnúť asi tisícku vojakov do Afganistanu, kde majú byť umiestnení na najrizikovejšom mieste v Kandaháre. Pokiaľ ide o Afganistan, rarity tu zďaleka nekončia. Bahrajn má tu dokonca až jedného dôstojníka. Litva, pre zmenu, v rámci síl KFOR vyslala do juhosrbskej provincie Kosovo 35-členný kontingent. Aké sú príčiny moderných vojenských zájazdov? Predovšetkým je to otázka prestíže, politiky, napravenia naštrbenej povesti a naklonenia si priazne silného spojenca.

V prípade Iraku je dôležitý aj fakt, že Spojené štáty zrejme potrebujú zahraničnú pomoc. Nejde ani tak o finančnú záťaž, ako skôr o to, že najsilnejšej veľmoci sveta začínajú dochádzať ľudské zdroje, teda vojaci. Navyše denník Washington Post nedávno uviedol, že polovica amerických príslušníkov ozbrojených síl označila morálku svojich jednotiek v Iraku za nízku a výcvik za nedostatočný a naznačila, že neplánuje predĺžiť svoju zmluvu o službe v armáde...

Možno pochybovať, či Američanom a Britom vytrhnú tŕň z päty (bez francúzskej, nemeckej a ruskej účasti) spojenci, ako sú Poliaci, Dáni, Česi alebo Slováci. Vlády spomínaných krajín sa však už rozhodli a pri skutočnom Babylone tak vzniká Babylon národov. Jediný problém (ten najdôležitejší a najmenej zdôrazňovaný) spočíva v tom, že v Iraku (zatiaľ) neexistuje oficiálna misia pod záštitou OSN, čo znamená, že každý štát si sám platí a vydržiava vojakov, ktorých sem umiestnil. A vojenský "zájazd" rozhodne nie je lacnou záležitosťou.

V súčasnosti obľúbrený spojenec Ameriky - Poľsko - odhaduje svoje náklady na asi 90 miliónov dolárov. Každý vojak dostáva okrem domáceho platu mesačný príplatok 510 dolárov a 700 až 2500 dolárov takzvaného zahraničného príplatku. Spojené štáty, našťastie, prisľúbili, že sa postarajú o logistické zabezpečenie, dopravu, prípravu základní, ubytovanie a palivo.

Aj presun českej vojenskej nemocnice do Iraku museli nakoniec sčasti zaplatiť Spojené štáty. České ministerstvo obrany pôvodne na prepravu a následné letecké zásobovanie počítalo so 188 miliónmi českých korún a celkové náklady odhadlo na 473,5 milióna českých korún (17 miliónov dolárov).

(Náklady na slovenskú ženijnú rotu v Iraku by do konca roka mali dosiahnuť asi 300 miliónov korún. Slovensko má v zahraničí približne 800 vojakov, pôsobiacich v 13 mierových misiách.)

Viac ako pocit, že sa podieľajú na záchrane sveta, by daňových poplatníkov zaujímalo, aký praktický efekt prinesú im krajinám peniaze investované do vojenských misií v zahraničí. O tom sa však teraz dá len špekulovať, konečný výsledok je ešte poriadne vzdialený.

Mladen Bosiočič

Vojenské výdavky NATO

(v milardách USD)

Krajiny 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001

Európske krajiny NATO 187 180 175 167 168 166 166 174 175 174

USA 355 336 317 298 282 291 274 275 286 281

NATO spolu 557 533 508 481 466 462 457 467 478 472

Zdroj TASR