Prvú prekážku už zdolali

Spolkový snem Nemecka schválil Schröderovu reformu

Nemecké reformy daní a trhu práce majú za sebou prvú prekážku. Dolná komora parlamentu v piatok schválila všetkých šesť zákonov, ktoré predložila vláda kancelára Gerharda Schrödera. Nemecko, bývalý ťahúň európskej ekonomiky, sa v poslednom období zmieta vo vážnych problémoch a jeho hospodársky rast je spomedzi krajín Európskej únie jeden z najpomalších. Obyvateľov trápi aj vysoká nezamestnanosť, ktorá je podľa mnohých pozorovateľov dôsledkom nepružného trhu práce. Návrhy, ktoré ešte čaká boj v hornej komore, do značnej miery obmedzujú nemecký „welfare state“ - štát blahobytu, čo je zaužívaný termín pre krajiny so štedrým sociálnym systémom.

Reforma predpokladá spojenie sociálnej dávky a časti príspevku v nezamestnanosti, čím sa pre množstvo ľudí podpora zníži. Nezamestnaní zároveň budú mať menšie možnosti odmietnuť ponúkanú prácu. Lákadlom pre občanov je zníženie dane z príjmu, ktorej dolná sadzba klesne z 19,9 % na 15 % a horná zo 48,5 % na 42 %. Na druhej strane sa však obmedzia niektoré daňové úľavy. Ako čiastočná kompenzácia výpadku príjmov sa zvýši daň z tabaku. Ďalšie príjmy do pokladnice by mohla priniesť časovo ohraničená daňová amnestia pre tých, čo nepriznané príjmy umiestnili v zahraničí.

V Nemecku sa už ekonomická situácia naozaj javí byť v mnohých aspektoch kritická. Gerhard Schröder si to dobre uvedomuje a v prípade neschválenia reformných zákonom dokonca hrozil odstúpením z funkcie. Kancelár musí čeliť opozícii aj vo vlastnej strane, keďže ľavicové krídlo jeho sociálnych demokratov (SPD) považuje opatrenia za zradu vlastných princípov. Istá nebola podpora koaličného partnera Zelených a kritiku si kancelár vyslúžil aj od odborárov. Nakoniec však Schröder urobil čiastočné ústupky a zákony tesnou väčšinou prešli.

Schröderova radosť je zatiaľ iba podmienečná. Aby návrhy nadobudli platnosť, väčšina z nich musí ešte prejsť v druhej komore parlamentu. Tam kancelára čakajú ešte ťažkosti. Opozícia, ktorá má v hornej komore väčšinu, už totiž avizovala, že reformu nepodporí. Nie však preto, že by neuznávala jej potrebu, ale preto, že sa jej zdá nedostatočná. „Vládne zákony idú správnym smerom, ale nie dosť ďaleko,“ povedal pre britskú BBC poslanec za kresťanských demokratov (CDU) Michael Meistr. Šéfka CDU Angela Merkelová to formulovala podobne: „Poklesu daní hovoríme v zásade áno, ale dávať jednou rukou a súčasne brať druhou nemôže byť prístup.“

Priechodnosť zákonov tak bude pravdepodobne možná len za cenu ústupkov, tentoraz pre pravicu. Ak však budú schválené iné zákony ako teraz, budú musieť cestovať naspäť do dolnej komory a pretrpieť si procedúru odznova. V deväťdesiatych rokoch sa o úpravy sociálneho systému snažil vtedajší kresťansko-demokratický kancelár Helmut Kohl, paradoxne však neuspel práve pre odpor sociálnych demokratov.

Schválený balík je len časťou Schröderovho programu nazvaného Agenda 2010. Len nedávno sa mu podarilo presadiť reformu zdravotného systému, v rámci ktorej sa napríklad zavádzajú poplatky u lekárov, v nemocniciach a menia platby za lieky. Pacienti si už nebudú môcť ďalej dávať preplácať cestu taxíkom do nemocnice. Zároveň sa viac liberalizuje trh s liekmi. Zákony by mali platiť od 1. januára.

Schröderov nový víkendový návrh pre zmenu predpokladá v budúcom roku zmrazenie výšky penzií a škrty v dôchodkovom systéme Kancelár to opísal ako jedno z najťažších rozhodnutí, ktoré musela jeho vláda urobiť. Je však potrebné, keďže deficit dôchodkového financovania dosahuje až 8 miliónov eur. Aj tieto opatrenia však ešte musí schváliť parlament. Očakával sa aj návrh na zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 65 na 67 rokov, rozhodnutie však bolo zatiaľ odložené.

Napriek tomu, že reforma Schröderovi medzi obyvateľstvom asi veľa popularity nepridá, čiastočné uznanie sa mu môže dostať aspoň od ekonómov, z ktorých mnohí na potrebu zmeny upozorňovali už dávno. „Už viac nie je malou zástavkou, otáčajúcou sa tam, kde vietor fúka,“ povedala o kancelárovi pre REUTERS Manuela Preuschl, ekonómka Deutsche Bank. „Po prvý raz ukazuje skutočnú chrbtovú kosť, aj keď cíti bolesť,“ dodala.

Rigidný trh práce nie je len nemeckým problémom. Vysoká nepružnosť postihuje vo väčšej či menšej miere väčšinu krajín Európskej únie, ktorá ma dlhodobo približne o 2 - 3 percentuálne body vyššiu mieru nezamestnanosti ako Spojené štáty. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) nedávno vyzvala EÚ na reformy, aby boli ľudia viac motivovaní pracovať. V súčasnej krehkej ekonomickej situácii to môže byť dobrý impulz, ktorý výraznejšie podporí hospodársky rast.

Michal Mušák

+ foto dovnútra //REUTER/Dokumenty/Foto/Schroeder-Tax.jpg

Text pod foto - Gerhard Schröder (v strede) počas zasadnutia parlamentu.