Základným prvkom je región

Aké sú podmienky na činnosť vyšších územných celkov

Na minulotýždňovom stretnutí reprezentácie Hospodárskeho klubu (NEF) prezentoval predseda Trnavského samosprávneho kraja Peter Tomeček výsledky kraja a svojej činnosti. Zameral sa na postavenie regionálnej samosprávy v rámci štátu vo vzťahu k Európskej únii. Klubovej komunite podrobne ozrejmil princíp subsidiarity, ktorý je významným prínosom k rozvoju demokracie v Európe na základe rovnakej legitimity rôznych úrovní moci: miestnej, regionálnej, národnej a európskej. Zdôraznil, že existencia regiónov spravovaných zástupcami zvolenými v priamych voľbách s vybavenými skutočnými kompetenciami môže zabezpečiť správu, ktorá je efektívna a súčasne blízka občanovi. "Región je vhodnou úrovňou moci na efektívnu realizáciu subsidiarity, ktorá sa považuje za jednu zo základných princípov, ktoré treba rešpektovať vzhľadom na európsku integráciu, ako aj vnútorné usporiadanie štátov, ktoré sa zúčastňujú na tomto hnutí. Uznanie regionálnych samospráv by malo byť sprevádzané opatreniami na implementáciu solidarity medzi regiónmi tak, aby bol umožnený vyvážený rozvoj."

Peter Tomeček akcentoval, že región ako základný prvok štátu svedčí o rôznorodosti Európy, prispieva k obohateniu jej kultúry s prihliadnutím na jej tradície, dejiny a súčasne podporuje jej hospodársku prosperitu s výhľadom na trvalo udržateľný rozvoj. "Medziregionálna a cezhraničná spolupráca je cenným a nenahraditeľným príspevkom k stavbe Európy. Tieto princípy predpokladajú existenciu moci na regionálnej úrovni, ktorá má demokraticky vytvorené rozhodovacie orgány a široký rozsah nezávislosti vzhľadom na svoje kompetencie, na spôsoby a prostriedky ich realizácie a zdroje potrebné na plnenie svojich úloh. Regionálna samospráva označuje

právo a schopnosť

najvyšších územných samospráv v rámci štátu, ktoré majú volené orgány a sú administratívne umiestnené medzi ústrednou štátnou správou a miestnymi samosprávami, a majú buď právo samostatne sa organizovať, alebo právo normálne spájané s ústrednými orgánmi, spravovať na vlastnú zodpovednosť a v záujme svojich obyvateľov podstatnú časť záležitostí verejného záujmu, v zhode s princípom subsidiarity. Regióny majú rozhodovacie a správne právomoci v oblasti vlastných kompetencií. Tieto právomoci umožňujú prijímanie a implementáciu politiky špecifickej pre každý región." Ak to všetko má fungovať, tak je nevyhnutné, aby implementácia úloh na regionálnej úrovni, ktoré sú v kompetencii národnej vlády, bola presunutá na regionálne orgány a regióny sú s týmto cieľom vybavené potrebnými prostriedkami. " Na regióny môžu byť delegované určené kompetencie z inej úrovne správy. Delegovanie kompetencií je v rozumnej miere jasne definované. Prostriedky, najmä materiálne a finančné, na

efektívny výkon

týchto dodatočných právomocí sú riadne zohľadnené v delegačnej norme. Orgány zodpovedné za výkon delegovaných kompetencií môžu v najväčšom možnom rozsahu vymedzenom zákonom ľubovoľne konať podľa špecifických podmienok regiónu, v záujme efektívnosti a v súlade so želaniami obyvateľov regiónu. Ustanovenia delegačnej normy o finančných aspektoch nesmú túto voľnosť nadmerne obmedzovať. Regionálne samosprávy vo vzťahu k miestnym samosprávam musia aplikovať princíp subsidiarity. Pochopiteľne, môžu niektoré zo svojich kompetencií delegovať na miestne samosprávy. Vyvíjajú úsilie na zabezpečenie finančného vyrovnávania medzi miestnymi samosprávami ležiacimi na ich území, " vysvetľuje P.Tomeček.

Podrobne rozobral aj účasť regiónu v otázkach celoštátneho rozmeru a v tejto súvislosti argumentoval, že "v rozsahu, v akom môžu byť normy prijaté na úrovni štátu, meniť postavenie regionálnej samosprávy alebo ovplyvniť záujmy regiónu, môže sa región zúčastniť na rozhodovacom procese. Účasť regiónov na otázkach v záležitostiach ústrednej vlády môže byť zabezpečená prostredníctvom adekvátnej reprezentácie regiónov v legislatívnych a správnych orgánoch, alebo môže byť založená na postupoch pripomienkovania alebo konzultácií medzi orgánmi štátnej správy a príslušným regiónom." Pokiaľ ide o správu, zopakoval, že regióny majú vlastný majetok, vlastný systém správy, orgány, aké si vytvoria, a vlastných zamestnancov a môžu si

slobodne určiť

vnútornú štruktúru svojho systému správy a svojich orgánov. Systém financovania regiónov im zabezpečí príjem podľa výdavkov predpokladaných podľa množstva ich kompetencií a umožní im realizovať ich vlastnú politiku. "Regionálne finančné zdroje musia byť dostatočne diverzifikované a v dostatočnej výške na to, aby umožnili čo najtesnejšie sledovať reálny nárast nákladov na výkon kompetencií a všeobecný rozvoj ekonomiky. Pokiaľ ide o výkon ich vlastných kompetencií, väčšia časť zdrojov financovania regiónov musí pozostávať z vlastných zdrojov, s ktorými môžu voľne disponovať. Princíp solidarity si v rámci štátu vyžaduje vytvorenie mechanizmu finančného vyrovnávania, ktorý zohľadní potenciálne zdroje a úlohy regiónov s cieľom zjednotiť životnú úroveň v rôznych regiónoch. Finančné transfery pre regióny, a tam, kde je to možné, aj podielové dane, sa musia riadiť vopred určenými pravidlami založenými na niekoľkých objektívnych kritériách zodpovedajúcich skutočným potrebám regiónov. V rozsahu určenom zákonom majú prístup na kapitálový trh, aby mohli pokryť vlastné kapitálové výdavky pôžičkami za predpokladu, že môžu preukázať schopnosť

splácať dlh

počas celého úverového obdobia zo svojich vlastných príjmov," konštatuje P. Tomeček. Vlastné zdroje samospráv pozostávajú najmä z daní, poplatkov alebo odvodov, ktoré majú regióny právo zvyšovať v rozsahu určenom ústavou alebo zákonom. Regióny musia mať možnosť určiť výšku regionálnych daní a poplatkov. P. Tomeček k tomu dodáva, že "ak nemôžu zvyšovať vlastné regionálne dane, regióny majú právo v rozsahu vymedzenom ústavou alebo zákonom určiť dodatočné percentá k daniam určeným inými orgánmi verejnej správy. Regionálne podiely na všeobecných daniach daných ústavou alebo zákonom sa musia tiež považovať za vlastné zdroje. Musí byť určený postup konzultácie s regiónmi o pravidlách delenia a alokovania takýchto zdrojov." Regióny majú právomoc obrátiť sa na príslušný súd s cieľom zaručiť voľný výkon svojich kompetencií a rešpektovania princípu regionálnej samosprávy (obsiahnutý v Európskej charte regionálnej samosprávy a vo vnútroštátnom zákone). Ak existuje kompetenčný spor, musí sa riešiť pred súdnym orgánom. Akákoľvek kontrola regionálnych rozhodnutí sa zameriava len na ich súlad so zákonom. Kontrola však smie zahrňovať hodnotenie účelovosti vzhľadom na implementačné právomoci a na výkon kompetencií delegovaných na regióny.

Podrobný úvodný odpočet postavenia regiónov klubovú komunitu inšpirovali k vysloveniu vlastných predstáv o fungovaní a možnostiach regiónov a najmä kvalitného života občanov, ktorí od svojej samosprávy vyžadujú kvalitu, rýchlosť a akčnosť.

A. F. Zvrškovec - prezident Dividend Group

Pre nás podnikateľov je dosť šokujúce zistenie, že verejná správa sa nachádza v takom stave, v akom sa nachádza. Neschopnosť politickej reprezentácie Slovenska zorganizovať štruktúru verejnej správy je pre nás jednou z najväčších záťaží, ktorým musíme čeliť v najbližších rokoch. Nielen to, že vstupujeme do Európskej únie a vystavujeme sa novej otvorenej konkurencii, ale vystavujeme sa hlavne neporiadku vo verejnej správe. Ak my nedokážeme čerpať z európskych fondov iba preto, že sme nepochopili, čo vlastne Európa v budúcnosti bude znamenať, tak sme celé to predvstupové obdobie prespali. Aj vo Švédskom kráľovstve sa viedla diskusia o tom, čo má regionálna samospráva znamenať. Je to skutočne veľmi tvrdý „pôrod“ previesť centralizovanú štátnu správu na regióny. Ešte tvrdší pôrod bolo previesť daňové práva na prvotný stupeň, na obce. Vo Švédsku to trvalo možno sedem rokov, no naučili sme sa... v parlamente platí tzv. daňový alebo tlakový koeficient. Ten povie, že v tejto krajine nebude nikto platiť väčšie dane ako 50 %, ako súhrn všetkých daní. Ak sa raz na takomto princípe dohodneme, tak môžeme povedať, že to je jedno, kam ich platia, či ich platia richtárovi alebo hajtmanovi, alebo ich odvádzame štátu, ale suma nesmie byť vyššia ako tých 50 %. To nám umožňuje sa dohodnúť raz navždy. Že minister financií bude rešpektovať, keď sa povie, že regionálna daň je 14 korún z každej zarobenej stovky a odvádza sa na účet regiónu, na to, aby región mohol zabezpečiť všetky potrebné funkcie. Uplatňujme teda víziu Európskej únie založenej na regiónoch. Silných, stabilných regiónoch. Ak hovoríme o subsidiarite ako takej, nie je nič, čo sme si vymysleli, je to komplement demokratického procesu, ale je to cirkevná reforma. To je pre nás ako podnikateľov jedna z rozhodujúcich schopností tohto štátu. Podľa môjho názoru treba otvoriť opäť diskusiu o zmysluplnosti celého tohto modelu, ku ktorému sa prihlásila súčasná vládna moc.

Ján Budaj

Je zrejmé, a viackrát sa to verejne hovorilo, že táto reforma bola skôr deformou. Vy, pán Tomeček, ste uviazli vo funkcii, ktorá v podstate vznikla skoro ako nadbytočná štruktúra. Nikto vám nedal jasné odpovede, kedy bude fiškálna decentralizácia, nikto vám nevie povedať, čo s deravými strechami a ako riešiť problémy zdravotníctva. Zaujímalo by ma, či existuje v štruktúrach vyšších územných celkov už nejaká politická komunikácia alebo ste všetci vlastne na jednej lodi a ste tak trochu nevšímaná politická štruktúra, ktorá je považovaná za málo vplyvnú alebo skoro bezvýznamnú. Existuje medzi vami nejaká diskusia aj o tom, kde sú diery v reforme, diskusia aj o tom, ako by ste sa dohodli, keby fiškálna decentralizácia nastala. Mnohí politici sa ju boja uskutočniť, pretože Slovensko má extrémne ekonomické rozdiely medzi regiónmi. Existuje vo vašich štruktúrach živá diskusia alebo návrhy ako primäť centrálnu moc, aby tú decentralizáciu dovŕšila?

Peter Tomeček

Snahy na komunikáciu so štátnou správou, s ústavnými činiteľmi z našej strany sú, pravda, s malým efektom. Napríklad za rok a trištvrte, čo sme vo funkciách, sme sa s predsedom vlády stretli raz v marci tohto roka na stretnutí predsedov samosprávnych krajov. S predsedom Národnej rady som sa stretol len raz, keď bol na návšteve v Trnave a zastavil sa na samosprávnom kraji. Nepotrebujem sa stretávať s ústavnými činiteľmi alebo s ministrami. Máme zriadenú

konferenciu predsedov

samosprávnych krajov, pretože ani zákon 302 nám neumožní vytvoriť také združenia, ako má ZMOS. To znamená, že my nemôžeme vytvoriť združenie samosprávnych krajov, lebo síce by sme tam chodili, ale nemohli by sme hlasovať a ja by som tam musel mať svojho asistenta, ktorý by za mňa hlasoval a bol členom takéhoto orgánu. Takže sme povedali, že radšej vytvoríme neformálne stretávanie sa predsedov, nazvali sme to konferencia, volíme na štvorročné obdobie prezidenta, a ten organizuje stretnutia, pripravuje programy. Do Národnej rady sa dostanem raz za rok, do výboru pre verejnú správu ma pozvali minulý rok na jeseň, keď som obhajovať predložený rozpočet do Národnej rady Slovenskej republiky. Za celé to obdobie výbor pre verejnú správu, ktorý by mal robiť dohľad nad reformou verejnej správy u nás, nezvolal a nestretol sa s predsedami samosprávnych krajov ako s inštitúciou. Pritom princípy fungovania regionálnej samosprávy v rámci Európy sú jasne zakotvené, vláda musí otvoriť priestor na komunikáciu medzi regionálnou samosprávou. U nás to zatiaľ nefunguje. Obyvatelia nám zatiaľ nedôverujú, pretože im nevieme zaručiť takmer nič, nemáme kompetencie. My budeme

vykrývať priestor

pre obyvateľa v rámci verejnej správy v oblasti poskytovania služieb na vyššej úrovni regionálneho charakteru, ale nie v základných prvkoch obcí a miest. A na to potrebujeme takisto, aby sme vedeli a mali prístup k príprave legislatívnej tvorby, k príprave normotvornej činnosti a mohli operovať svojimi argumentmi. Zatiaľ nás niekedy prizývajú do rady vlády pre verejnú správu a do rady vlády pre regionálny rozvoj, ale iba k určitým materiálom, ktoré sa týkajú regionálnej samosprávy. Tvrdím však, že každý regionálny materiál v rade vlády sa týka samosprávy, pretože regionálnu pozíciu už má len regionálna samospráva. Zo zákona č. 503 z roku 2001 je zrejmé, že regionálnym rozvojom je zaťažená len regionálna samospráva. Prenesený výkon štátnej správy na nás znamená, že ho kontroluje štát, a teda potrebujeme si tento priestor spoločne konzultovať, a aj originálne kompetencie potrebujeme so štátom konzultovať. Som presvedčený, že tretí sektor má veľmi dôležité postavenie v rámci regionálnej samosprávy, pretože práve on by mal byť v princípe solidarity a partnerstva vtiahnutý do všetkých rozvojových programov a, samozrejme, podieľať sa na školstve, sociálnych veciach aj na zdravotníctve. Veď časť organizácií, ktoré sú na území samosprávneho kraja a nie sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, sú práve z tretieho sektora. A ak si povieme, že budeme smerovať do Európy regiónov, tak urobme čo najskôr všetko pre to, aby reforma netrvala 20 rokov, ale iba 15, 10, 5, pretože čím skôr to urobíme, tým rýchlejšie bude efektivita rozvoja regiónu a, samozrejme, v konečnom dôsledku aj celého štátu. To je ten základný princíp. Bohužiaľ, zatiaľ sa

nemáme s kým

rozprávať. Starostovia obcí a miest nám nedôverujú, pretože vo vzťahu k nim nemáme žiadne kompetencie. Skôr by nás by chceli použiť iba na to, aby sme im spracovali zadarmo projekty pre štrukturálne fondy, lebo oni na to zdroje nemajú a myslia si, že my, cez naše kompetencie, im pomôžeme spracovať zadarmo tieto projekty. Myslím si, že je to absolútne nepochopenie štrukturálnych fondov a toho, čo majú v regiónoch priniesť. Štátna správa nás berie ako samosprávu, ktorá ich pripravuje o chlebíček, pretože každá jedna koruna, ktorá zo štátnej správy na nás prejde, znamená zníženie počtu zamestnancov správy. To všetko sú témy na komunikáciu a ja by som vás chcel požiadať, že ak bude možnosť a máte politický, ekonomický vplyv na to, aby sa začalo v rámci tejto regionálnej samosprávy niečo pozitívne konať, aby ste pomohli. Skutočne to bude mať enormný dosah aj na podnikateľskú sféru, pretože malé a stredné podnikanie bude, samozrejme, podporované regionálnymi samosprávami. Ak sa nedostaneme v rámci samospráv do rozhodovacích pozícií, jednoducho samosprávy

stratia význam,

ale ani prílev zahraničných investorov priamo cez štát do regiónov nepôjde. Pritom šance pre nich sú skôr na regionálnej úrovni, pretože takých projektov ako Peugeot na Slovensku už veľa nebude. Skôr to budú projekty, ktoré budú hovoriť o zamestnanosti medzi 100 až 400, do 500 ľudí, ktoré sú pre regióny oveľa dôležitejšie ako projekty na 3500 zamestnancov, pretože ak sa projekt skončí, my nemáme následný výpadok pracovnej sily čím nahradiť. Čiže v tomto prípade diverzifikácia malého a stredného podnikania je dôležitá aj z hľadiska regionálnej samosprávy.

Len na oživenie moja skúsenosť s Peugeotom. S jeho zástupcami som sa stretol dvakrát. Keď bola veľkolepá recepcia, tak ma ani nepredstavili, neuviedli ako predsedu samosprávneho kraja. Potom sa síce ospravedlňovali, že nechápali systém, aký je u nás. Teda my z pozície samosprávneho kraja k Peugeotu budeme mať len náklady, pretože budeme reformovať stredné školstvo na podmienky jeho potrieb, a o tomto budeme my s nimi komunikovať. Ale Peugeot nepotrebuje s nami komunikovať, či nám dá na sociálne, zdravotné, školské požiadavky,

on len potrebuje,

aby sme splnili jeho očakávania. Aj v tomto prípade je postavenie regionálnej samosprávy zlé. Ak by naše postavenie bolo porovnateľné s Francúzskom alebo Rakúskom, tak zahraničnému investorovi stanovím, ak vytvoríte takúto hodnotu, treba dať pre 3500 zamestnancov časť na sociálne veci, podporu zdravotníctva, podporu sociálnych vecí, podporu školstva. My však nemáme žiadnu vyjednávaciu možnosť, ale ani možnosť prilákať dobrých investorov. Čiže všetko treba etapovito pripraviť, definovať, koľko rokov to asi bude trvať a ktoré kroky sa budú robiť, aby sme potrebné dosiahli čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Z dnešnej decentralizačnej reformy však vôbec neviem, čo je cieľový stav, a ako to bude všetko vlastne súvisieť vo vzťahu k štátu, miestnej samospráve a k Európskej únii. Myslím si, že aj pozícia splnomocnenca vlády pre takú dôležitú reformu, ktorá tu bude prebiehať niekoľko rokov, nie je dobrá. Pretože ak na privatizáciu, ktorá bola tiež reformou, bolo zriadené ministerstvo, tak aj táto reforma by mala mať svoje zásadné a ústredné postavenie. Ministerstvo sociálnych vecí stále hovorí, že ide robiť sociálnu reformu, ale veď časť sociálnych vecí bude vykonávať miestna regionálna samospráva. Ak ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že ide robiť zdravotnú reformu, je to paradox. Veď pomaly všetky zdravotné zariadenia budú neštátne a časť z nich bude samosprávna alebo miestna. Štátne zostanú len niektoré špičkové. To by mal byť ten priestor, v ktorom a o ktorom by sme sa mali naučiť komunikovať. Isto, centralistický systém riadenia je pohodlný k zamestnancom štátnej správy, pretože to,

čo im neprikážu,

nemusia robiť. Systém subsidiarity a decentralizácie je taký, že prenášate kompetencie čoraz nižšie a nižšie a tlačíte človeka, aby niečo vytváral a tvoril a tvoril. Chápem názor ministra financií, že sa bojí, že schodok verejných financií mu presiahne podmienky, ktoré stanovila Európska únia. Ale nemôže tvrdiť, že schodok verejných financií v rámci regionálnych samospráv je nulový. Veď to je klamstvo. On je nulový preto, lebo nám určili, koľko nám dajú na regionálnu samosprávu a zo zákona máme mať my vyrovnané rozpočty. Ale ja tvrdím, že mne chýba 800 miliónov. A keď to povie každý samosprávny kraj, tak schodok tam je, len nie je premietnutý v štátnom rozpočte, lebo mechanizmus ho nedovolí premietnuť a bojí sa uvoľniť tieto dane a vlastné príjmy, aby sme sa nezadlžili.