MÁ PRAVDU PREZIDENT ALEBO „KANÍKOVCI“?!

Ešte stále nie je jasné, podľa akého zákona bude Sociálna poisťovňa (SP) v budúcom roku vyplácať dôchodky a nemocenské dávky, ani to, či podpory v nezamestnanosti budú naďalej vyplácať úrady práce alebo táto agenda prejde pod SP. Prezident SR Rudolf Schuster totiž včera vrátil Národnej rade SR balík troch sociálnych zákonov, ktoré poslanci schválili 24. septembra - o sociálnom poistení, o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti. Najvážnejšie výhrady vyslovil k zákonu o sociálnom poistení, najmä k dôchodkovej reforme a navrhol parlamentu, aby ho neprijal ako celok. Vyčíta, že sa zákon neprerokovával zároveň s návrhom zákona o starobnom dôchodkovom sporení (kapitalizačný pilier), a to vzhľadom na potrebu vyčíslenia dosahov zavedenia kapitalizácie na financovanie priebežného systému. „Ak by sa všetci občania v produktívnom veku rozhodli, že si budú sporiť aj v kapitalizačnom pilieri, nebude v priebežnom systéme dostatok financií na vyplácanie dôchodkov súčasným dôchodcom,“ dozvedeli sme sa v prezidentskej kancelárii. Ročný výpadok môže podľa prezidentových poradcov predstavovať až 32 miliárd Sk. Prezident zdôvodňuje vrátenie zákona aj absenciou ďalších prepočtov a dosahov na občana a verejné financie, okrem iného napr. vplyvu nízkej ceny práce a vysokej nezamestnanosti na stav priebežného dôchodkového systému. Namieta „neúnosne rýchle zvyšovanie dôchodkového veku bez vzťahu k možnostiam trhu práce, čo automaticky posúva občanov v preddôchodkovom veku do radov nezamestnaných.“ Poukazuje na to, že oddialenie veku odchodu do dôchodku síce na jednej strane ušetrí výdavky Sociálnej poisťovni, na druhej strane však štát bude musieť dať viac financií na sociálne dávky. Upozorňuje, že reformou sa zvýšia dôchodky len asi 15 percentám občanov s vysokými príjmami, asi 40 percentám so strednými príjmami sa v podstate nezmenia, no výrazne sa znížia občanom s priemernými a nižšími príjmami. Prezident vyčíta vláde, že tieto kroky nesprevádza a nepodporuje systémovým riešením, napríklad vo forme zvyšovania minimálnej mzdy aspoň na dvojnásobok životného minima. Jeho poradcovia prepočítali, že nárok na získanie predčasného starobného dôchodku po 10 rokoch prispievania do systému je nereálne ešte aj v prípade, že poistenec bude platiť poistné z maximálneho vymeriavacieho základu. Nárok na predčasný dôchodok, ktorý bude, tak ako stanovuje zákon, aspoň na úrovni 1,2-násobku životného minima, vznikne poistencovi pri prispievaní z maximálneho vymeriavacieho základu najskôr po 19 rokoch a nanajvýš jeden rok pred dovŕšením dôchodkového veku. Okrem námietok súvisiacich s filozofiou zákona uvádza prezident aj ďalšie výhrady. Napríklad v návrhu zákona o kapitalizačnom pilieri, ktorý je teraz v parlamente v prvom čítaní, sa navrhuje až 64 zmien a doplnkov zákona o sociálnom poistení, ktorý ešte ani len nenadobudol platnosť... Nedostatočná je podľa neho legisvakančná lehota potrebná na zavedenie do života takejto technicky náročnej právnej úpravy, pretože sa s ňou nestihnú do podrobností a dôsledne oboznámiť všetci povolaní.

Je síce pravda, že Sociálna poisťovňa sa začala hneď ako bolo jasné znenie schváleného zákona pripravovať na jeho aplikáciu, ale napríklad pri zákone č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý stále platí, aj keď nie je účinný, ponechal pôvodný parlament na prípravu Sociálnej poisťovni sedem mesiacov, a nie tri ako teraz, pričom vlastne len transformoval jej úlohy. Tentoraz však ide aj o ďalšie kompetencie aj o organizačné zmeny. Preto prezident vrátil zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, aj keď proti nemu neuviedol osobitné výhrady. Avšak jeho nadväznosť na zákon o sociálnom poistení je taká úzka, že v prípade neschválenia jedného by nemal byť schválený ani druhý.

Čo sa týka zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorý ukladá zamestnávateľom vyplácať túto náhradu počas prvých desiatich dní práceneschopnosti, prezident sa pozastavil jednak pri veľmi nízkej dávke počas prvých troch dní (25 %), ale aj pri vágnom formulovaní práva zamestnávateľa kontrolovať, či zamestnanec dodržiava liečebný režim, na čo nás už upozorňovali aj niektorí zamestnávatelia. Ak má mať zamestnávateľ rovnaké právo, ako majú kontrolné orgány Sociálnej poisťovne, kontrolovať zamestnanca v jeho obydlí, má to byť v zákone explicitne uvedené. Prezident vyčíta poslancom nesystémové zvýhodnenie rodín s deťmi tým, že sa zníži sadzba poistného na starobné poistenie o 0,5 % na každé nezaopatrené dieťa. Myslí si totiž, že zvýhodnenie by sa malo uplatniť v niektorom inom sociálnom systéme alebo podsystéme, ktoré má štát k dispozícii. Neobišiel ani fakt, že odvody zamestnancov na starobné a invalidné poistenie sa zvyšujú o 0,6 % (zo 6,4 % na 7 %) oproti súčasným odvodom na dôchodkové zabezpečenie. Napokon upozorňuje, že aj keď zákon definuje Sociálnu poisťovňu ako verejnoprávnu inštitúciu zriadenú na výkon sociálneho poistenia, de facto - ako sme o tom už viackrát informovali - sa stráca jej verejnoprávny charakter, keď tripartitnú správnu radu nahradí rada riaditeľov na čele s ministrom, ktorý sám navrhuje troch jej členov. Navyše, aj keď sa u dozornej rady zachováva či dokonca rozširuje jej zastupiteľský charakter, v zákone absentuje požiadavka na odbornosť jej členov, ktorú poznáme zo súčasnej právnej úpravy.

Poslanci sa teda budú musieť zamyslieť nad tým, či prezidentove výhrady akceptujú ako celok a v tom prípade zákon o sociálnom poistení i dva nadväzujúce zákony neschvália vôbec alebo či pristúpia ku kozmetickým technickým úpravám, prípadne schvália zákon aj s technickými nedostatkami. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odmieta prezidentove výhrady komentovať, víta, že predseda parlamentu zaradil rokovanie o vrátených zákonoch ešte do programu prebiehajúcej schôdze, a že od 1. januára 2004 bude všetko platiť tak, ako to jeho predstavitelia naplánovali.

Prípadné neschválenie by sa najviac dotklo Sociálnej poisťovne, ktorá už pracuje na počítačových programoch a čaká definitívnu podobu zákona, aby mohla dať vytlačiť pripravené nové tlačivá. „Aj keď parlament zákon o sociálnom poistení neschváli, nemôže vzniknúť právne vákuum,“ povedal nám jej riaditeľ František Halmeš. „Občania nemôžu zostať bez dávok, ktoré im dnes vypláca Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce a zamestnávatelia. Je úlohou legislatívy zabezpečiť taký právny stav, aby občania neutrpeli po Novom roku ujmu a dostávali dávky, na ktoré majú nárok,“ dodal. Podľa akého zákona by sa však mali vyplácať? Veď zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý schválil predchádzajúci parlament, stále platí a mal by byť účinný od 1. januára 2004... A to je podľa F. Halmeša problém: „Zákon č. 413 z 29. mája 2002 o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. sa až príliš odlišuje od nového zákona o sociálnom poistení, na výkon ktorého sa pripravujeme.“ Sociálna poisťovňa považuje za najvhodnejšie riešenie pre prípad neschválenia prezidentom vrátených zákonov ponechanie súčasného právneho stavu, čo, samozrejme, tiež musia odobriť tí istí poslanci, ktorí budú hlasovať o ich modifikácii alebo ponechaní v aktuálnom znení.

Najmenej problémov má s vrátením zákonov Národný úrad práce, ktorý by mal byť ako inštitúcia zrušený. Jeho ľudia teda budú naďalej pracovať tak ako doteraz. Napokon pracovníci, ktorí by mali prejsť do Sociálnej poisťovne a zaoberať sa tam vyplácaním podpôr v nezamestnanosti, aj tak ešte budú niekoľko týždňov sedieť na svojich pôvodných stoličkách a za tými istými počítačmi ako dnes.

Zuzana Krútka