Menej spalín, no nárast ceny

Regióny Košíc a Miškovca vníma EÚ ako jednu oblasť

Spoločnosť Kosit, ktorá na základe výsledkov medzinárodného tendra v roku 2000 odkúpila od Košíc spaľovňu za 200 mil. Sk a poskytuje pre mesto služby v oblasti zberu, likvidácie odpadov a čistenia i údržby ulíc, má pre obyvateľov druhého najväčšieho slovenského mesta, a vari aj jeho okolie, dobré i zlé správy. Začnime teda tými optimistickejšími. Napriek tomu, že pri kúpe spaľovne si bol Kosit vedomý jej zlého technického stavu, ďalšie

previerky odhalili

vážnejšie nedostatky. Následné rekonštrukcie, celkové revízie a kompletizácie zariadenia si vyžiadajú do konca roku 2003 investičné náklady za 141 mil. Sk (okrem 200 miliónov zaplatených za jej kúpu) a náklady na údržbu dosiahli ďalších približne 30 mil. Sk. V marci 2003 spoločnosť začala na spaľovni inštalovať zariadenie na čistenie spalín za 110 mil. Sk, ktorá ju posúva medzi najkvalitnejšie európske zariadenia tohto druhu s výrazne pozitívnym efektom na životné prostredie. Podľa manažérov firmy celkové investície do tohto druhu podnikania dosiahnu koncom tohto roka pol miliardy korún.

Spaľovňa má dve linky, každá je s teoretickou kapacitou 80-tisíc ton odpadov ročne. Zatiaľ sa každý rok likviduje v priemere do 74-tisíc ton, pri čom v plnej prevádzke je iba jedna linka. Kosit by rád využil dané možnosti zariadenia, preto nedávno predložil kompetentným orgánom (magistrát, samosprávny kraj a ministerstvá) projekt súčasného fungovania obidvoch liniek pri dodržiavaní európskej normatívy. Spolu s treťou linkou na špeciálne odpady (takých sa na Slovensku produkuje ročne okolo 30-tisíc ton a vyžadujú si odlišnú technológiu likvidácie) by spaľovňa pomocou turbíny produkovala

elektrickú energiu,

a to práve vďaka pare získavanej spaľovaním. O lacnú paru z nej (za necelých 200 Sk za GJ, pričom konečný spotrebiteľ teplárni zaplatí zaň asi 470 Sk) je z roka na rok klesajúci záujem, o čom sme už niekoľkokrát písali. Košická tepláreň (TEKO) po zániku takých spracovateľských firiem v meste náročných na spotrebu pary, akými boli napríklad mäsopriemysel či mliekareň, najmä v lete už dlhé roky nedokáže paru využiť a tú spaľovňa ( zatiaľ a verme, že nie dlho) je nútená vypúšťať von komínom ( v roku 1997 to bolo až vyše 88-tisíc GJ pary vypustenej do vzduchu a v roku 2001 už viac ako 170-tisíc GJ , čo predstavovalo 51 % jej nevyužitého množstva, čím ohrievalo prostredie). Podľa prezidenta Kositu Vandera Marianiniho investícia do turbíny s generátorom o výkone 8 až 10 MW by predstavovala asi 200 mil. Sk (iné zdroje uvádzajú násobky tejto sumy), a tým by bola otázka obnoviteľnosti energie z odpadov vyriešená. Spolupracujú na nej s Východoslovenskou energetikou a pokiaľ by všetko postupovalo podľa predstáv vrátane

získania úveru

z fondov EÚ, jednotku by mohli uviesť do chodu v prvých mesiacoch roka 2005. Realizácia tohto plánu spracovania odpadov by umožnila Košiciam stať sa prirodzeným centrom systému ich zneškodnenia pre celé východné Slovensko. Vedenie spoločnosti Kosit je presvedčené, že v tomto sektore je potrebné dosiahnuť integráciu medzi mestami a regiónmi Košíc a Prešova (nemá spaľovňu), ktoré vďaka geografickej blízkosti môžu byť vnímané ako jedna spádová oblasť. O nutnosti spolupráce ďalších susediacich regiónov už bez ohľadu na hranice štátov hovorí aj to, že v sídle Európskej únie boli oblasti Košíc a Miškovca vytipované ako jedna ekonomicko-sociálna oblasť, na rozvoj ktorej je EÚ ochotná poskytnúť významné finančné prostriedky. Takže zariadenia Kositu by mohli byť využívané aj touto severovýchodnou oblasťou Maďarska, najmä ak by sa v krátkom čase, ako sa očakáva, zrealizovalo diaľničné prepojenie medzi dvomi mestami. V prípade, že pri likvidácii odpadu bude prevažujúce riešenie zneškodnením v spaľovni (minimalizácia skládok - cieľ EÚ), dostane sa ekonómia a ekológia do súladu podľa zámerov a opatrení EÚ, ale predovšetkým do súladu s dlhodobými zámermi občanov Košíc a tieto okolnosti by mohli urobiť rentabilnejším (lacnejším pre obyvateľov) spracovanie odpadu a nakladanie s ním. Kým však k tomu dôjde, firma sa musí vyrovnať so súčasným i očakávaným ďalším rastom cien vstupov, čo je pre platiteľov za odvoz a likvidáciu smetí signál na zvýšenie poplatkov a zrejme ich nepoteší. Výskyt problémového a zbytočného zvýšenia nákladov spôsobeného nedisciplinovanými občanmi, keď za nimi treba likvidovať

čierne skládky

alebo poruchami zariadení zapríčinenými zlým umiestnením odpadu, ktorý nedokáže spaľovňa spracovať, je iba parciálna príčina potenciálneho nárastu cien služieb. Kosit sa ich zatiaľ za ročný poplatok 650 Sk na občana snažil nemeniť napriek rastu vstupných nákladov, vysokým investíciám do rekonštrukcie spaľovne a zmeny v nákladoch znášala sama. V roku 2004 však vzhľadom na ďalšie náklady, legislatívne zmeny (DPH z 10 % /2002 na 19 % /2004) a infláciu (podľa NBS a ŠÚ SR dosiahne spolu 20 %) bude musieť pristúpiť k zvýšeniu poplatku. Kosit mesto žiadal o 20-percentné zvýšenie, ale podľa viceprezidenta spoločnosti Igora Laskovského, ktorý je aj poslancom mestského zastupiteľstva, rokovania o miere zvýšenia pokračujú a obe strany hľadajú rezervy vo svojich možnostiach, aby cenový dosah bol pre občanov čo najmiernejší. O úprave cien však nerozhoduje Kosit, ale mestské zastupiteľstvo. Podľa poslanca I. Laskovského by bolo dobré, keby mesto ponechalo výšku poplatkov na súčasnej úrovni a pokúsilo sa nájsť vlastné

zdroje na vykrytie

zvýšenia cien vstupov. Vzhľadom na ťažkú finančnú situáciu Košíc sa to však nemusí podariť. O tejto otázke reálne môže rokovať mestský parlament až v decembri, takže k zmene taríf by mohlo dôjsť až v nasledujúcom roku. Ako uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Gian Galeazzo Giunta, Kosit je aktívny dva roky. Pri prvej bilancii v roku 2001 po piatich mesiacoch činnosti skončil so stratou 1,3 mil. Sk. V nasledujúcom roku pri obrate 280 mil. Sk a hospodárskom výsledku 1,6 mil. Sk vykryli stratu z predošlého roka, hoci mali veľa nákladov s rozbehnutím spoločnosti naplánovaného na tri roky. Tento rok sa už najviac približuje k normálnemu režimu a pri obrate okolo 163 mil. Sk predpokladajú hrubý zisk 7 mil. Sk. Úverová zaťaženosť firmy prekračuje 200 mil. Sk.

Ladislav Kulik

Tabuľka:

Kosit, a. s. - majetková štruktúra (mil. Sk)

4 Italy - 51 %, vklad do spoločnosti peňažný vklad 204 mil. Sk

Mesto Košice - 34% peňažný vklad 59 mil. Sk

nehnuteľnosť 69,3 mil. Sk

hnuteľnosti 7,6 mil. Sk

Hooch,a. s. - 15% peňažný vklad 10,8 mil. Sk

hnuteľnosti 49,2 mil. Sk

Celkové základné imanie spoločnosti 400 mil. Sk

Zdroj: Kosit