to: nazory@hd-dennik.sk

mail 19. 10. 2003, 19.31 hod.

Rozprávková štúdia

Slovenskú verejnosť strašia zástupcovia obchodu a výrobcov nápojov s „informáciami“ o vysokých nákladoch na zálohovanie PET obalov, ktoré sa premietnu do ceny nápoja. Až v septembri svoje neustále sa meniace odhady podporili štúdiou Zväzu obchodu, na ktorú poskytol Recyklačný fond 840-tisíc Sk. Ministerstvo životného prostredia zabezpečilo oponentúru odborníkmi z akademickej obce. Jej závery deklarovali, že tento materiál nemôže byť relevantným argumentom do diskusie o zálohovaní. „Štúdia“ obsahuje množstvo neodborných chýb, nadhodnotených nákladov, nezmyselných „svetovo unikátnych“ opatrení a podhodnotenie príjmov, ktoré následne vykreslili systém zálohovania JNO neúmerne komplikovane a predražene.

Jedným z vysokonadhodnotených okruhov investícií v štúdii Zväzu obchodu je 1- až 3- násobne vyššia cena automatov (2,4 mil. Sk), ako sú ceny najdrahších na svete. Taký drahý automat na odber PET obalov na svete neexistuje. Ich reálna cena sa pohybuje v rozpätí od 730-tisíc Sk do 1,4 mil. Sk. Pri nákupe viac ako 600 automatov, s ktorými štúdia počíta, je rozdiel výsledných súčtov medzi reálnou cenou automatov a v štúdii kalkulovanou cenou nemalý. Nehovoriac už o tom, že ide o nadhodnotený počet automatov. Podľa Fakulty financií UMB, dokonca aj podľa samotných výrobcov automatov, ktorí odhadli záujem o max. 300 kusov. Medzi úplne zbytočné náklady štúdie patrí napríklad nákup asi 12-tisíc skenerov na čítanie čiarového kódu pre všetky obchody odoberajúce zálohované PET obaly manuálne (nad 20 fliaš denne). V tomto prípade ide o „svetový unikát“, ktorý nezmyselne predražuje zálohovanie nápojových obalov. Nikde na svete sa nepoužívajú na identifikáciu zálohovaných obalov v obchodoch s manuálnym odberom scanery na čiarové kódy. V týchto prevádzkach sledujú obchodníci iba vizuálne logo, prípadne nápis. Ďalšou zbytočnou investíciou a svetovým unikátom je aj štúdiou navrhovaný nákup lisovacích kontajnerov, ktorými by sa údajne mali lisovať už (v automatoch) zlisované PET fľaše.

Jednou z ďalších chýb štúdie Zväzu obchodu je nereálne podhodnotenie príjmov z nevyžiadaných záloh. Štúdia totiž počíta s nereálnou 90-percentnou návratnosťou zálohovaných PET obalov, a to hneď od prvého roku fungovania. Dodnes žiadna krajina na svete nedosiahla 90-percentnú mieru návratnosti nápojových PET obalov a už vôbec nie v prvých rokoch. Vždy je nábeh miery zberu postupný, Nórsko po prvom roku vyzbieralo 50 % a až po štvrtom roku 75 až 80 %. Pre SR bude veľkým úspechom, ak do roku 2007 dosiahne 80-percentnú mieru zberu a recyklácie. V prvých rokoch treba počítať s omnoho väčším príjmom z nevyžiadaných záloh ako uvádzajú kalkulácie v štúdii. Na základe skúseností zo sveta je reálnym predpokladom 2,5- až 3,5-násobne väčší príjem z nevyžiadaných záloh za prvých päť rokov, než predpokladá „štúdia“ Zväzu obchodu.

V porovnaní so „štúdiou“ Zväzu obchodu výsledky štúdie Fakulty financií Univerzity Mateja Bela (aplikujúca štandardný škandinávsky model) o nákladoch na zálohovanie a 80-percentnú mieru recyklácie PET obalov vykazujú mnohonásobne nižšie náklady: 0,10 - 0,50 Sk na jeden kus nápoja v PET obale pri výške zálohy 3 Sk (oproti nereálnym 3,6 - 5 Sk „štúdie“ Zväzu obchodu).

Zálohovanie je najlacnejší systém, ako dosiahnuť najvyššiu mieru recyklácie nápojových obalov. Dôležitým je príspevok na výrazné znižovanie tvorby nelegálnych skládok odpadov a možnosť zníženia nákladov na odpadové hospodárstvo v obci.

Radoslav Plánička

autor pracuje

v treťom sektore