Tornádo môže udrieť aj u nás

Vzdušný vír podobou i ničivými účinkami blízky jadrovému výbuchu dobre poznajú predovšetkým obyvatelia amerického Stredozápadu. Tornáda však sú čoraz častejšie i v Európe a niektorí odborníci varujú, že kvôli klimatickým zmenám sa zdanlivo exotický jav nevyhne ani nám. Iba málokto vie, že svetové prvenstvo v ich počte nepatrí USA , ale Veľkej Británii. Ničivosť tornáda spočíva v tom, že obrovská energia víru sa koncentruje na malej ploche. Vzduch okolo chobota krúži rýchlosťou až 500 km/h a dvíha do vzduchu nielen zvieratá a ľudí, ale aj automobily a v niektorých prípadoch i železničné vagóny. Najväčšiu skazu však spôsobujú lietajúce predmety, ktoré pri tejto rýchlosti majú podobný deštrukčný účinok ako delová guľa. Ďalšie nebezpečenstvo spočíva v nízkom tlaku vzduchu vo vnútri víru.

Hoci si ľudia často mýlia tornádo s hurikánom, majú oba javy len veľmi málo spoločné. Kým hurikán je tropická búrka, ktorej vznik je viazaný na hladinu oceánu, ničivý chobot tornáda sa môže spustiť z oblohy i v miernom pásme a v hlbokom vnútrozemí. Okrem toho hurikán (cyklón, tajfún) vyčíňa na rozsiahlej ploche, kým tornádo upriami svoju ničivú silu iba na úzky pás zeme, dlhý zvyčajne stovky metrov. Základným predpokladom na vznik vzdušného víru je veľký rozdiel teplôt. V malom meradle môžeme takýto jav vidieť v horúcom lete často i u nás. Masa vzduchu sa najčastejšie roztočí nad slnkom rozpálenými betónovými a dláždenými plochami miest alebo rozľahlými staveniskami. Tornádo má podobný princíp, ale podstatne väčšie rozmery. K roztočeniu „twisteru“ preto dochádza v búrkových mrakoch, kde sa stretávajú vzdušné prúdy s rozdielnymi teplotami. Niektorí klimatológovia upozorňujú, že pokiaľ naozaj dochádza k otepľovaniu klímy, dá sa predpokladať častejší výskyt tornád i tam, kde ich doteraz nezaznamenali. Teda aj u nás.

V súčasnosti je v Európe ročne hlásených asi 330 tornád, zatiaľ čo na začiatku 20. storočia to bolo iba okolo 100. Veľkú časť tohto navýšenia však treba pripočítať pokroku v metódach meteorologického sledovania a informatiky. Európske tornáda sú zatiaľ výrazne slabšie ako americké. Pokiaľ by však trend zvyšovania priemernej ročnej teploty pokračoval (podľa niektorých odhadov by to malo byť o 2 až 4 stupne Celzia), možno očakávať nárast počtu prudkých búrok. A teda aj tornád. O zmeny klímy sa zaujímajú nielen vedci a národohospodári - okrem materiálnych škôd môže byť jedným z nepríjemných dôsledkov aj zmena poisťovacej politiky v blízkej budúcnosti.

Meteorológovia tornádo definujú ako rotujúci vzdušný vír s vertikálnou osou vyskytujúcou sa pod spodnou základnou búrkou, ktorý sa počas svojej existencie aspoň raz dotkne zemského povrchu a je schopný na ňom spôsobiť škody. Sila tornáda sa hodnotí podľa tzv. Fujitovej stupnice v rozpätí F0 až F5. Kým F0 je iba slabý vír, ktorý nezanechá takmer žiadne škody, F5 je pohroma silou a účinkami porovnateľná so zbraňami hromadného ničenia. Základom pre vznik tornáda je stretnutie prúdu teplého a studeného vzduchu v búrkovom mračne. Vytvorí sa rotujúca oblasť, v jej centre sa znižuje tlak vzduchu. Vznikne stúpavý vzdušný prúd fungujúci ako vysávač a obklopený teplým vzduchom, pričom celý tento systém sa dá do špirálovitého pohybu. Na spodnej základni búrkového mračna sa tak utvorí čoraz rýchlejšie rotujúci vír, ktorého chobot sa môže pretiahnuť až na povrch zeme. Deštruktívne pôsobí nielen rýchlosť krúženia vzduchu, ktorá v niektorých prípadoch dosahuje blízko jadra tornáda až takmer 500 km/h, ale i extrémne nízky tlak vo vnútri špirály.

Jozef Hutka