Keď premiér beží maratón

Vláda SR sa svojvoľne pohráva s číslami o platbách pre agrokomplex

Rada poľnohospodárskych samospráv SR naďalej trvá na doplatku priamych platieb pre agrárny sektor do výšky 55 % úrovne Európskej únie. Napriek tomu, že vládny návrh počíta so zníženou sadzbou o päť percent, samospráva je presvedčená, že okrem SMK aj ďalšie politické subjekty vládnej štvorky pochopia nevyhnutnosť zabezpečiť v štátnom rozpočte priame podpory na takej úrovni, akú nám únia umožnila. V tejto súvislosti Rada poľnohospodárskych samospráv opätovne vyzýva predstaviteľov štátu, aby postupovali uvážlivo, nespájali výšku priamych platieb s prípadným rozpočtovým provizóriom a neohrozovali tak čerpanie prostriedkov z fondov EÚ v roku 2004. Agrárna samospráva je presvedčená, že chýbajúcich 678 mil. Sk sa dá získať aj bez krátenia výdavkov niektorej inej kapitoly či bez zvyšovania rozpočtového deficitu nad úroveň 3,9 % HDP. Rezervy vidia v príjmovej časti rozpočtu, ktorá by sa mohla zvýšiť dôslednejším vyberaním nedoplatkov na daniach, obmedzovaním

daňových únikov,

čiernej práce a nezdanených miezd. Zvýšenie doplatku priamych platieb na úroveň 55 %, ktorú svojim poľnohospodárom schválili v Poľsku aj v Maďarsku a s jej uplatnením sa čoraz vážnejšie ráta aj v Česku, nebude predstavovať prejedené peniaze, ako to prezentujú niektorí politici, ale nevyhnutné investície do budúcnosti celého vidieckeho priestoru. Nie je to ani tak, že každému poľnohospodárovi sa dá stotisíc korún navyše, ako to nedávno uviedol jeden „expert“. Agropodnikatelia a ich samosprávne orgány čakajú na praktické naplnenie slov premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý vlani v decembri po kodanskom summite EÚ verejne prisľúbil, že slovenskí poľnohospodári na tom nebudú z hľadiska podnikateľského prostredia horšie, ako farmári v okolitých krajinách. „Nemôžeme sa preto stotožniť so súčasnými odkazmi na relatívne zvyšovanie konkurencieschopnosti formou najvyššieho medziročného prírastku rezortnej kapitoly, pretože v spoločnom colnom priestore, v ktorom už nebudú platiť žiadne ochranné opatrenia, bude rozhodujúca absolútna

výška dotácií

na jeden hektár pôdy, ktorá je na Slovensku v rámci strednej Európy najnižšia a v porovnaní s našimi susedmi bude dokonca nižšia aj po schválení 55-percentných priamych platieb,“ zdôrazňuje Rada poľnohospodárskych samospráv. Minister financií Ivan Mikloš v tejto súvislosti rád pripomína, že proti argumentu o medziročnom prírastku nenamietal vo vláde ani rezortný minister Zsolt Simon. Ten zrejme vie, že je to v tejto etape zbytočné a nezmyselné. Logika veci hovorí, že dôležitá je konečná pozícia, a nie relatívna, teda medziročná. Ak tomu niekto nechce rozumieť, tak je to presne taký prípad, ako keď premiér zabehne posledných päť kilometrov maratónu v najlepšom čase spomedzi všetkých bežcov, hoci napokon skončí v cieli uprostred či v druhej polovici pretekárskeho poľa. „Nemôžeme súhlasiť ani s jednostrannou argumentáciou ministra financií, že slovenskí roľníci dostanú v budúcom roku viac ako 18 miliárd korún. V tejto sume je totiž započítaný aj celý rozpočet ministerstva pôdohospodárstva a takých rezortných organizácií, akými sú napríklad veterinárne, plemenárske a rastlinolekárske služby či pozemkové úpravy, ako aj prostriedky pre vodné hospodárstvo, ktoré sa budú delimitovať na ministerstvo životného prostredia. Priamo

do prvovýroby

bude teda smerovať iba 13 miliárd korún, z čoho navyše viac ako 6 miliárd korún nie je nárokovateľných a poľnohospodári ich získajú len po splnení stanovených podmienok. Agrárny sektor ich teda nemá vopred isté. Rovnako treba verejne povedať, že viac ako šesť miliárd korún príde do odvetvia priamo zo zdrojov EÚ, čo znamená, že priama podpora poľnohospodárstva z národného rozpočtu sa v porovnaní s rokom 2003 zníži. Toto všetko by naši občania a v súčasnej etape rokovaní o rozpočte v parlamente mali vedieť aj poslanci, lebo len úplné informácie im umožnia vytvoriť si skutočný obraz o financovaní poľnohospodárstva,“ pripomína Rada poľnohospodárskych samospráv. Za štátnické nemožno považovať ani výroky, že aj 50 percent priamych platieb predstavuje zbytočne vyhodené prostriedky na hnoj. Poľnohospodári majú už dnes najnižšie mzdy v hospodárstve SR a musia počítať s tým, že ak spracovatelia dokážu nakúpiť lacnejšiu bravčovinu, hovädzí dobytok, obilie alebo iné agrárne komodity v Maďarsku, Česku, prípadne v Poľsku, urobia to na úkor domácich dodávok v záujme toho, aby obstáli v konkurenčnom prostredí. Preto agropodnikateľov pri absolútnej otvorenosti trhu vnútri EÚ rozdielna úroveň podpôr znevýhodní aj napriek tomu, že ich relatívny medziročný nárast bude najvyšší. Zároveň sa pred

reálnou hrozbou

zvýšených nákladov na prípadné nevyhnutné dovozy môžu ocitnúť aj potravinárske podniky. Je preto dôležité, aby rozdiely v podporách boli čo najmenšie a aby aj Slovensko dalo agrárnemu sektoru maximum z toho, čo mu môže dať v súlade s prístupovou zmluvou a výsledkami negociácií. Nerešpektovanie argumentov poľnohospodárskej samosprávy pri schvaľovaní štátneho rozpočtu by znamenalo ohrozenie konkurencieschopnosti a zvyšovanie závislosti od dovozu aj tých potravín, ktoré sú poľnohospodári schopní vyrobiť.

Vladimír Turanský