Pelotón strácame z dohľadu

Vláda SR koncepčnosť nepozná ani pri stavebnom sporení

Na niektorých ministerstvách vládne u nás čudná koncepčnosť. Ako príklad si môžeme vziať podporu rozvoja výstavby bytov. Na Slovensku v poslednom období akosi nie je v móde výrazne podporovať výstavbu bytov. Kým napríklad v roku 1990 sa u nás postavilo 26 600 bytov, tak v roku 1996 už iba 6257 a v minulom roku 13 711 nových bytov. Kým byty v minulosti staval najmä štát či bytové družstvá, v posledných rokoch je to starosť už iba individuálnych stavebníkov. Vláda ich stimuluje štátnou prémiou, ak sú zapojení do stavebného sporenia. Pritom táto forma stimulácie je zaujímavá nielen pre stavebníka, ale aj pre štát, pretože štátna prémia viaže na seba vkladmi sporiteľov objem prostriedkov, ktorý formou stavebných úverov umožňuje poskytnúť na bývanie až 10,8-násobok objemu štátnej prémie. Zároveň jedna miliarda vytvára až 40-tisíc pracovných príležitostí a cestou daní a odvodov do fondov štátu sa vracia 3,2-násobok vyplatenej štátnej prémie. Zmysel štátnej prémie pochopili aj v okolitých štátoch. V minulom roku napríklad vyplatená prémia na jedného stavebníka na Slovensku dosiahla výšku 71 EUR, avšak v Česku až 139, v Chorvátsku 173 a v Maďarsku dokonca 291 EUR. U ministerských úradníkov akoby prevládal názor, že štátna prémia pri výstavbe bytov je zbytočnosť, a tak sú snahy ju stále znižovať. Počas desaťročného systému stavebného sporenia na Slovensku sa v pravidlách urobilo

osem zmien,

pričom väčšinou išlo o znižovanie výšky prémie. Ďalšiu zmenu pripravovalo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a ministerstvo financií aj na rok 2004. Malo ísť o ďalšie zníženie z tohtoročných 3000 Sk na polovicu. Zníženie prémie na 1500 Sk považovali odborníci z ČSOB Stavebná sporiteľňa za nezodpovedné a národohospodársky nesprávne a podobne so znížením nesúhlasili ani odborníci z Prvej stavebnej sporiteľne (PSS), ktorá eviduje vyše 900-tisíc stavebných sporiteľov. Po viacerých rokovaniach s predstaviteľmi stavebných sporiteľní je však minister financií Ivan Mikloš ochotný zmeniť názor a je naklonený podporiť štátnu prémiu v stavebnom sporení na budúci rok vo výške 2500 Sk. Je to ústretový krok, pretože štátna prémia na úrovni 1500 Sk je pre PSS, VÚB Wüstenrot a ČSOB Stavebnú sporiteľňu neprijateľná. Povedal to v centrále Raiffeisen Bausparkasse vo Viedni člen predstavenstva PSS Herbert Pfeiffer. Odborníci stavebných sporiteľní zhodne prepočítali, že rozpočtovaná suma na

štátnu prémiu

na nasledujúci rok v objeme 2,65 mld. Sk pokryje klientom štátnu prémiu aj na rok 2004 vo výške 3000 Sk. Zrejme sa úradníci rezortu financií vo výpočtoch prepočítali, podotkol H. Pfeiffer. Táto, podľa neho aspoň trochu optimistická správa pre stavebných sporiteľov, vzišla z pracovného rokovania ministra financií I. Mikloša so zástupcami stavebných sporiteľní. Napriek džentlmenskej dohode sa však budú stavebné sporiteľne správať ďalej v zmysle porekadla „nechváľ večer pred ránom“ a budú lobovať u poslancov, aby tohtoročná výška štátnej prémie 3000 korún zostala realitou aj v budúcom roku. Stavebné sporiteľne v snahe odstrániť každoročný súboj s vládou a parlamentom o výšku štátnej prémie vypracovali matematický vzorec na jej výpočet, ktorý by zohľadňoval aj aktuálne úrokové sadzby na trhu. Od roku 1996 matematický vzorec úspešne uplatňujú stavebné sporiteľne aj v Rakúsku, odkiaľ si vzali motiváciu aj predstavitelia stavebných sporiteľní na Slovensku. V Rakúsku v súčasnosti podľa vzorca minimálna štátna prémia predstavuje 3 % a maximálna 8 %. Škoda, že v poslednej diskusii o výške štátnej prémie zostal

vzorec v tieni

problémov schodku štátneho rozpočtu. Inovácia či výpočet štátnej prémie matematickým vzorcom sa tak na rok 2004 už zrejme nestihne, ale v roku 2005 by stavebné sporiteľne chceli, aby sa výška štátnej prémie pri stavebnom sporení už určovala a zakotvila objektívnym vzorcom.

Jozef Kunik