DOBRE ŽIVENÝ STRACH ZO ZDRAVOTNÍCTVA

Minister zdravotníctva SR R. Zajac uložil riaditeľom nemocníc znížiť fixné náklady o 10 percent do konca roka, taká bola podstata správy, ktorú zverejnila TASR v stredu 22. októbra. V parlamente viacerí poslanci boli mierne vzrušení, že predložené návrhy zákonov z rezortu zdravotníctva zdôvodňuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľ. Kaník a nie R. Zajac. Poslanci NR SR bez akýchkoľvek problémov či vládnych obštrukcií schvaľujú na podnet opozičného poslanca P. Pašku uznesenie o tom, že práve rezortný minister je povinný „obratom“, t. j. do konca mesiaca predložiť NR SR všetko o Veriteľovi, a. s., a o oddlžovaní zdravotníctva.

Minister R. Zajac so svojimi spolupracovníkmi a s exkluzívnym sprievodom bol v tom čase zahĺbený do štúdia, ba či až skúmania systému zdravotníctva Islandu. Azda mal už aj správu o tom, že to podľa všetkého neboli trnavskí lekári, ktorí by mali na svedomí smrť bezdomovca, ale práve systém, čo vyjadril jeden z lekárov, ktorý sa s ním dostal do kontaktu. Ospravedlňujem ako občan - daňový poplatník ministrovu neprítomnosť v parlamente, a to napriek tomu, že začal rokovať o návrhoch zákonov za jeho rezort. Azda to bolo šťastie pre celý rad poslancov, ktorí pochopili, že zdravotníctvo je naďalej v bezvýchodiskovej situácii.

Minister R. Zajac sa však dušuje, že všetko je v poriadku i keď sa v niečom oneskoruje, ako sa bol úprimne priznal, lebo k materiálom dostáva príliš veľa pripomienok. Rozdáva úlohy podriadeným a pôsobí ako muž veľkých činov, ktorý by chcel počuť uznanie aj za to, že síce nezastavil, ale aspoň spomalil zadlžovanie. Dokonca aj vláda zobrala na vedomie jeho informáciu o situácii, ale ako nemluvňa. S vypúlenými očami musela prijať, že oddlžovanie sa stalo v prvom rade vecou dvadsaťkorunáčok. Nevedno či aspoň pohybom ručičiek či kopkaním nožičiek dala najavo, že bola nežne pohladená opäť raz „veľkým výsledkom“. Vláda akoby netušila, že to boli občania, ktorí oddlžovali rezort.

Minister R. Zajac je relatívne spokojný a stále rozhodný či priam revolučný. Keď ho počúvate, tak sa môžete zaradiť k tým, ktorí zabudnú razom na svoje platby zdravotnej poisťovni, na platby svojho

zamestnávateľa rovnakej zdravotnej poisťovni a prípadne svoju druhú platbu ako živnostníka. Všetky sú povinnosťou danou zákonom, ale dozaista stále problémom pre logicky uvažujúcich ľudí. Ústava SR stále totiž hovorí o bezplatnej starostlivosti o zdravie ľudu. Doterajší rezortní ministri toľkokrát zdôvodnili zákonnosť ďalších platieb za zdravotnícke služby, že by sa z nich dal

zostaviť zborník

jedinečných trápností a najhrubšej demagógie, v ktorej by sme mohli nájsť odkaz lídrov z takých rokov 1945 - 1960. Činili tak z prozaického dôvodu, len aby zakryli svoju neschopnosť rozvíjať to pozitívne, čo zdedili, ale aj odstraňovať to negatívne.

Minister R. Zajac si podľa všetkého nemôže spomenúť, aké predstavy boli o zdravotníctve pred štrnástimi rokmi. Boli jasné a občanom sympatické, lebo boli o kvalite starostlivosti o zdravie. Akoby vôbec nezazneli a všetko sa krúti po starom, lež do toho stroja niet oleja, a tak čakajme na to, že sa zadrie. A potom príde to veľké riešenie, že si budeme platiť všetko. A bude po starostiach. Navyše, dovtedy sa zbavíme celého radu zadlžených zariadení za symbolické a zároveň najvýhodnejšie ceny, a vo veľkom rozvinieme podnikanie so zdravím. To sa už deje, a naše zdravotníctvo ako celok nie je ani v 1989. roku, ale v spätnom pohybe. Nielen v kvalite zdravotníckej starostlivosti, ale aj v jeho organizácii a riadení, lež najmä vo vzťahu k pacientovi ako takému. Nemáme ani na to, čo sme mali a bolo vskutku normálne, a to len preto, že nie sú zdroje. Ba možno sú, ale rozplývajú sa ako ranná hmla, lebo sú tu dodávatelia, ktorí diktujú svoje ceny.

Minister R. Zajac má svoju filozofiu. Zdôveril sa s ňou opäť pred odletom na stretnutie so svojím islandským partnerom a na štúdium islandského zdravotníctva. Znížiť fixné náklady o 10 percent, stabilizovať variabilné náklady a zastaviť rast nového dlhu, to sú úlohy do konca kalendárneho roka pre riaditeľov nemocníc. Ďalšou ich úlohou je vypracovať stratégiu rozvoja zdravotníckeho zariadenia do roku 2006. Dokonca vyhlásil, že mu nerobí problém odmeniť riaditeľa nemocnice miliónom korún, ak ten ušetrí desať miliónov. Na splnenie cieľov rezort riaditeľom odporúča

znížiť náklady

na zamestnancov, zabezpečiť zvýšenie výkonnosti zdravotníckeho zariadenia zvýšením produktivity práce a znížiť mzdové náklady. Radí tiež zabezpečiť optimálne využitie posteľového fondu, zrušiť alebo zlúčiť oddelenia do väčších celkov, ako aj znížiť náklady pri tzv. obslužných prácach. Ďalej riaditeľom odporúča zriadiť doplnkové služby alebo činnosti v zdravotníckom zariadení na získanie ďalších príjmov.

Minister R. Zajac, ako sa hovorí v agentúrnej správe, riaditeľom nemocníc odporúča zvýšiť cenu prenájmu priestorov a majetku organizácie súkromným lekárom a podobne. Ak minister uvidí, že riaditeľ dosiahne určitý trend znižovania nákladov minimálne za obdobie troch mesiacov za sebe nasledujúcich, môže mu udeliť odmenu do výšky 100 000 korún. Ak však trend znižovania nebude badateľný a naopak dynamika rastu dlhu bude stúpať o 5 percent a viac, bude postupovať v zmysle Zákonníka práce. V tejto súvislosti vyhlásil, že „otázka medu a biča v tejto chvíli nie je taká vážna ako to, aby sa naštartoval trend znižovania nákladov“. Pokiaľ si jeho rady - podnety, odporúčania, ale aj stimuly - zo štátneho rozpočtu, resp. z peňazí daňových poplatníkov rozmeníme na drobné a drobnejšie, tak neostáva nič iné len konštatovať, že zabudol na obsah svojej funkcie.

Minister R. Zajac, pokiaľ budeme vnímať seriózne to, čo povedal, sa približuje k parádnemu fiasku a problémom s najrôznejšími orgánmi. Nateraz dal čierneho Petra riaditeľom nemocníc, ktorí majú síce rezervy, ale nie z hľadiska finančných objemov. Roky ide len o jedno: rozumne hospodáriť a poskytovať európsky štandard všetkým občanom poistencom. Nezvládli to jeho predchodcovia, ktorí navigovali zdravotníctvo do takej situácie, že príslušné články v našej ústave

o zdraví ľudu

a zákony sú na zaplakanie. A dnes prichádza so šetrením za každú cenu, teda na úkor občanov - daňových poplatníkov - poistencov - pacientov, ktorí z roka na rok viac a viac žasnú z vývoja starostlivosti o zdravie a jej spoplatňovanie. Najväčšie rezervy sú však v kvalite práce a vo vzťahu k pacientovi, disciplíne, organizácii a riadení zdravotníckych zariadení a ich pracovísk.

Minister R. Zajac má ešte jeden problém. O dehonestujúcich dvadsaťkorunáčkach a inom ešte nevydal nález Ústavný súd SR. Má čas, tak ako v iných veciach prioritného vnútropolitického významu. Zdravotníctvo a vôbec celá spoločnosť budú však obzvlášť vnímavými - citlivými na jeho verdikt, pokiaľ sa ho v zdraví dožijeme. Od neho totiž závisí, či bezvýchodisková situácia bude mať okrem kolapsu aj iné riešenie. Problémy a ich konzervovanie od 1991. roku prezreli a je načim, aby si aspoň poslanci uvedomili, aké to reálne funguje v zdravotníckych zariadeniach - v nemocniciach, na klinikách, na poliklinikách, ale aj v neštátnych zariadeniach. Keby sa nestori nášho zdravotníctva prebrali z večného spánku a videli jeho súčasnosť, tak by mali pocit, že sú kdesi v polovici minulého storočia.

Minister R. Zajac kedysi pred voľbami prezentoval ambiciózne ciele. Dalo by sa povedať, že jednej strane významne pomohol k etablovaniu sa v parlamente, ale po roku sa nič v jeho rezorte nezmenilo v prospech občana ako takého. Je v pozícii prosebníka a čakateľa, že predsa bude mať to šťastie, a práve on natrafí na slušných ľudí - odborníkov na zdravie. Našťastie, v zdravotníckej obci je ich stále dosť, a v každodennej praxi sa držia ako kliešte pravdy, že

niet cennejšej

veci na tomto svete ako zdravie a nerobia si z toho firmu. Podnikať so zdravím sa nedá, ale treba sa konečne postarať, aby sa zdravotníctvo liečilo, čo by nemal byť problém. Diagnózu predsa poznáme. Netreba nič iné, len vyžadovať poriadok, kontrolovať ho, nerozhadzovať sa, t. j. nežiť nad pomery, nekupčiť s tým, čo by mohlo a malo fungovať, oprieť sa o odborníkov na vnútropodnikovú ekonomiku, a najmä informovať občanov. Aj preto, aby sa pomaly začal vytrácať opäť dobre živený strach z kontaktu so zdravotníctvom.

Peter Kasalovský