Euro ceny stále nevyrovnalo

Z hlavných miest najdrahší Paríž, najlacnejší Madrid

„Fľaša škótskej whisky je v Ríme takmer o 80 percent lacnejšia ako v Amsterdame,“ píše britský týždenník The Economist, no vzápätí dodáva: „Taliani by si však mali dobre rozmyslieť pred tým, než začnú oslavovať. Za balík nurofenu na zmiernenie opice zaplatia o 70 percent viac ako v Amsterdame.“

Hoci sa po vzniku eurozóny v roku 1999 očakávalo, že ceny v rámci jednotlivých krajín sa postupne vyrovnajú, výročný prehľad prestížneho Dresdener Kleinwort Wasserstein (DKW) hovorí o niečom inom. Celý proces je omnoho zložitejší. Predpovede o cenovom vývoji sa potvrdili len zo začiatku, posledné dva roky sa odstraňovanie rozdielov zastavilo. Spomedzi šiestich najväčších krajín, ktoré boli predmetom výskumu, najlacnejším hlavným mestom je Madrid. Ceny sú tu v priemere o desať percent lacnejšie ako v najdrahšom Paríži. Pokiaľ ide o jednotlivé tovary a služby, výkyvy sú oveľa výraznejšie. Plienky Pampers tak stoja v Bruseli o 56 percent viac ako vo Frankfurte. Lístky do bruselských kín sú dokonca o 170 percent vyššie ako do tých madridských. Naopak, v Bruseli sa vyplatí nakupovať džínsy značky Lewi's, ktoré sú o 43 percent lacnejšie ako v Paríži.

Ako to, že stále pretrvávajú takéto veľké rozdiely? The Economist vidí najmenej tri dôvody. Prvým sú rozdielne dane, najmä spotrebné dane na alkoholové nápoje. Ďalším rozdiely v národných chutiach. To, čo v jednej krajine považujú za luxusný tovar, v inej je bežnou vecou. No a určitú rolu v cenových rozdieloch zohráva aj rozličná štruktúra jednotlivých trhov. Niektorí analytici sa tiež domnievajú, že vyrovnávanie cien by urýchlila existencia celokontinentálneho veľkobchodníka alebo maloobchodníka, akým je napríklad Wal Mart v USA. Len na porovnanie: Rozdiely v amerických cenách sú dvakrát nižšie ako v prípade eurozóny. Čiže, v každom prípade je tu priestor na ďalšie vyrovnávanie.

Rastislav Boldocký