Minister hospodárstva Pavol Rusko pred niekoľkými dňami predstavil svoju predstavu privatizácie teplární, a tá je výrazne odlišná od tej, ktorú presadzoval jeho predchodca. Kým R. Nemcsics navrhoval prevod 100 % majetku teplární na mestá, súčasný šéf rezortu presadzuje, aby samosprávy dostali maximálne 49 % a investori väčšinu - od 51 % až po 66 %. Pripomeňme, že ide o teplárne v Bratislave, Trnave, Žiline, vo Zvolene, v Martine a v Košiciach, ktoré sa v rámci transformácie elektroenergetiky odčlenili z a. s. Slovenské elektrárne a z troch rozvodných podnikov. Hoci sa o ich osude diskutuje už niekoľko rokov, dosiaľ definitívny verdikt nepadol. Otázkou privatizácie teplární sa však zaoberala vláda i koaličná rada aj v súvislosti s doprivatizáciou strategických podnikov. Novela zákona o veľkej privatizácii je v súčasnosti už v NR SR a ak sa schváli v predloženej podobe, teplárne sa vyčlenia zo skupiny strategických podnikov. Tým by na privatizáciu nebol potrebný súhlas vládneho kabinetu. Návrh P. Ruska ponúknuť potenciálnym investorom majoritu, má v každom prípade svoje plusy. Veď hľadať investora, aby vložil svoje peniaze, keď nebude môcť o ich zúročení v dostatočnej miere rozhodovať, je dosť naivné. Skúsenosť s privatizáciou SPP, Transpetrolu či rozvodných podnikov, keď sa serióznych investorov podarilo pritiahnuť len vtedy, keď k 49-percentnému balíku akcií navyše získali manažérske právomocí a zrejme aj ďalšie ústupky v manažérskych zmluvách by mohli byť postačujúce. Dvakrát tá istá chyba by sa naozaj nemala opakovať. Najmä ak je jasné, že za transparentný predaj väčšinového balíka (napr. len o 2 percentá) mohla byť kúpna cena výrazne vyššia. V súvislosti s privatizáciou šiestich teplární dodajme, že záujem už deklarovali dve významné spoločnosti. Prvou z nich je nemecká plynárenská spoločnosť Verbundnetz Gas AG Lipsko (VNG). Podľa vyjadrenia jej predstaviteľov privatizácia teplárenských spoločností je pre nich výzvou. Svoj záujem v prvom rade sústreďujú na tie spoločnosti, v ktorých má komunálna sféra stopercentný podiel, lebo účasť samospráv v tepelnom hospodárstve miest a obcí je celoeurópskym trendom. Rešpektovať však budú rozhodnutie vlády a platnú legislatívu. Záujem teda majú o akcionársky podiel, nie o dlhodobé prevádzkové zmluvy ako niektorí ich potenciálni konkurenti na slovenskom trhu. Svoje šance opiera VNG o tri základné piliere. Prvým je fakt, že VNG predstavuje pre mestá silného partnera, bez ktorého by v dnešnej situácii ťažko mohli realizovať potrebné investície do tepelného hospodárstva a do zariadení, ktoré doslova už dožívajú. Druhým sú dlhoročné skúsenosti a know-how práve v oblasti prevádzkovania, rekonštrukcie a modernizácie systémov centrálneho zásobovania obyvateľstva teplom a teplou úžitkovou vodou. Tretí pilier predstavuje dobrá znalosť slovenského trhu a podmienok podnikania v ňom. Veď VNG založila už spoločný podnik R.E.S. Ružomberok (VNG má 51 % akcií, mesto Ružomberok 41,8 %, zvyšok ďalší dvaja akcionári) v roku 2001. V lete minulý rok založila VNG spoločný podnik s mestom Prievidza s názvom Prievidzské tepelné hospodárstvo a koncom toho istého roka Nitriansku teplárenskú spoločnosť (mesto má 51 % akcií). Predmetom činností uvedených spoločností je výroba, preprava a distribúcia tepla a investície do modernizácie a rekonštrukcie teplárenských sietí a zariadení. Na našu otázku, ako sa prejavia investície v cenách obyvateľov napojených na CZT za teplo, predstavitelia VNG zdôrazňujú, že investície sa budú splácať úsporami.
Druhým potenciálnym akcionárom, ktorý už deklaroval záujem vstúpiť do privatizácie teplárenských zariadení, je Dalkia. Tá je súčasťou nadnárodného koncernu Veolia Environment (predtým Vivendi Environment) a na Slovensku už prevádzkuje teplárne v šiestich slovenských mestách. Jej zástupcovia novinárov informovali, že v súvislosti s privatizáciou šiestich spomínaných teplárni majú záujem aj o prevádzkovanie, aj o kapitálové vstupy. Kedy sa obaja investori budú môcť uchádzať o vstup do teplárenských spoločností, je zatiaľ otázne. S predstavami ministra P. Ruska sa nestotožňujú totiž všetci primátori dotknutých miest. A tak diskusia na túto tému zrejme tak skoro ani neutíchne. Napríklad primátor Žiliny Ján Slota nesúhlasí s pripravovaným predajom žilinskej teplárne zahraničnému investorovi tak, ako to navrhuje MH SR. Pokiaľ nedostane mesto do majetku 100 % akcií Žilinskej teplárenskej, vybudujeme si vlastné lokálne vykurovacie zariadenia a sprivatizovanú tepláreň už nebudeme potrebovať, dodal Slota.
Očakávame ústup zdravotných ťažkostí. Budú prevládať pozitívne účinky na toleranciu telesnej a duševnej námahy, zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami nemajú preceňovať svoje sily, majú sa šetriť a vyhýbať väčšej námahe a stresovým situáciám. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi citliví na počasie môžu reagovať bolesťami hlavy, zväčša migrenózneho pôvodu a pocitom závratu. Výraznejšie môžu ustúpiť reumatické ťažkosti. Spánok počas oddychových fáz je hlboký a pokojný - pomáha lepšej regenerácii síl organizmu. Zajtra predpokladáme pretrvávanie zväčša priaznivých vplyvov počasia.n Dnes bude naďalej veľká, na juhu občas zmenšená oblačnosť. Na severe miestami, inde len ojedinele prehánky, väčšinou snehové. Najvyššia denná teplota 4 až 9, na severe okolo 2 stupne. Severozápadný až severný vietor 2 až 5 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo -4 stupne. n V utorok bude jasno až polojasno. Najnižšia nočná teplota -3 až -8, miestami okolo -10, najvyššia denná teplota 6 až 11, na Orave, v Liptove, na Spiši okolo 4 stupne. V stredu bude polojasno, miestami oblačno, ráno a predpoludním na niektorých miestach zamračené nízkou oblačnosťou alebo hmla. Najnižšia nočná teplota -1 až -6, na juhozápade okolo 2, najvyššia denná teplota 7 až 12, na juhozápade miestami teplejšie, na miestach pri dlhšie trvajúcej nízkej oblačnosti okolo 4 stupne. n Slnko vyjde zajtra o 7.33 a zapadne o 17.38 hod.
Odber plynu
Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak
Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 23. 10. 2003: Bratislava 99,37, Sliač 97,17, Košice 98,28, Poprad 92,85, za 24. 10. 2003: Bratislava 99,61, Sliač 97,24, Košice 98,25, Poprad 92,88, za 25. 10. 2003: Bratislava 100,47, Sliač 98,13, Košice 99,04, Poprad 93,42.Údaje poskytuje SPP.
