|
|||||||||||||||||
Pondelok 27.Októbra 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vypĺňa prázdne miesta trhu
Nezastupiteľné miesto malých a stredných podnikateľov Malé a stredné podnikanie má stabilizujúci vplyv na chod ekonomiky. Takzvaný stredný stav dokáže vyplniť prázdne miesta na trhu, je solídnym zázemím pre pracovný trh a tvorí poistku v čase neistoty cyklických prepadov. Malé podnikanie funguje ako inkubátor manažérov a ďalších kvalitných pracovných síl. Tiež množstvo služieb, malých výrobkov a opráv býva veľkými subjektmi objednávané u menších poskytovateľov a potvrdzuje životaschopnosť malých podnikateľov. Slovenský trh nie je odlišný od ostatných vyspelých ekonomík tým, že by tu boli nejaké špecifiká pre podnikanie malo- alebo veľkopodnikateľov. Základom pre ekonomickú aktivitu sú podľa analytikov hlavne finančné náklady. Pokiaľ sú vyššie tie fixné, je výhodnejšie podnikať vo veľkom. Globalizácia a vstup do EÚ praje skôr väčším a ekonomicky silnejším podnikom, zhodujú sa analytici. Štruktúra sa mení v prospech väčších podnikov, čo je dané tým, že mnohé produkčné jednotky vznikajú s cieľom pokryť nielen potreby Slovenska. Budúcnosť malého podnikania spočíva predovšetkým v službách regionálneho charakteru, nadštandardných objednávkach a špecialitách. Slovensko sa postupne bude približovať menším krajinám typu Holandska, Belgicka či Rakúska, kde sa malé a stredné firmy v spracovateľskom priemysle uplatňujú predovšetkým ako subdodávatelia veľkých firiem. Stále však platí, že konkurovať je nutné nápadom. Ani veľké firmy sa pritom na Slovensku nedokážu vyhnúť platobnej neschopnosti, tomuto dlhodobému problému slovenskej ekonomiky. Napriek tomu, že sa nožnice medzi časovým úsekom inkasovania a poukazovaných platieb pomaly uzatvárajú, finančné toky a platby v SR trvajú viac ako dva mesiace. Slovensko má oproti susedným krajinám horšie podmienky na súkromné podnikanie, menej priemyselnej výroby, vyššiu nezamestnanosť a nižšie príjmy. Napríklad v roku 1992 sa súkromnému podnikaniu venovalo asi pol milióna Čechov a 200-tisíc Slovákov (čo bolo asi 10 a 8 % pracujúcej populácie). Po rozdelení federácie sa podnikateľské podmienky v oboch krajinách rapídne zmenili, zatiaľ čo v Česku podnikateľov výrazne pribudlo (o viac ako tretinu), na Slovensku klesol ich počet o 15 %. Po našom vstupe do EÚ sú opodstatnené obavy, že viacerí malí podnikatelia silný konkurenčný tlak nevydržia. Práve malý a stredný sektor je najcitlivejší, a to bez ohľadu na to, či bude pôsobiť doma alebo či ide o exportérov. Od 1. mája budúceho roka aj na Slovensku budú platiť všetky pravidlá hry platné v zjednotenej Európe. Tak ako dnes rešpektujú slovenské zákony, na budúci rok budú musieť dodržiavať všetky európske normy. Preto analytici upozorňujú malých a stredných podnikateľov, aby si dôkladne preštudovali európske nariadenia v oblastiach, v ktorých podnikajú. Musia si uvedomiť, že ich konkurencia vrátane domácej slovenskej ich bude môcť legálne zničiť. Podľa AZZZ na slabú prípravu môže doplatiť až 18 percent malých a stredných podnikov. Eleonóra Bujačková malý podnikateľ - zamestnáva menej ako 50 ľudí - ročný obrat jeho firmy neprekračuje 290 mil. Sk - musí byť ekonomicky nezávislý (teda podiely iných vlastníkov na jeho základnom imaní nesmú byť vyššie ako 25 percent) stredný podnikateľ - nemá viac ako 250 zamestnancov - ročný obrat nepresahuje 1,7 mld. Sk - musí preukázať ekonomickú nezávislosť |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |