Bez vzdelania sa nepohneme

Najcennejším zdrojom rozvoja je to, čo nosíme v hlave

Zabezpečiť kvalitné vzdelanie je snom všetkých rodičov. Často však snom nedosiahnuteľným, pretože vzdelanie tak v štátoch Európskej únie, ako aj u nás, nie je zadarmo. Dobré vzdelanie je pritom rozhodujúcim predpokladom na získanie zaujímavého a nadpriemerne ohodnoteného zamestnania, umožňujúceho lepší životný štandard. Vzdelanie v EÚ patrí medzi priority. Nekončí sa získaním vysokoškolského diplomu alebo maturitného vysvedčenia, ale vzdelanie je celoživotnou záležitosťou. Na Slovensku sa tento spôsob uvažovanie začína uplatňovať veľmi pomaly, slovenské školstvo v súčasnosti trápia existenčné problémy. A tak napriek hlasnému deklarovaniu, že slovenská ekonomika potrebuje špičkových vzdelaných ľudí, podpora školstva je skôr chimérou. Je však najvyšší čas uvedomiť si význam vzdelania. Pri našom vstupe do EÚ nám pomôžu predovšetkým kvalifikovaní. Konkurenčná výhoda lacnej pracovnej sily je stále viac iba ilúziou. Investície do ľudských svalov a ťažkého priemyslu už dávno neprispievajú ku konkurencieschopnosti národných ekonomík ani k zlepšeniu kvality života. Najcennejším zdrojom rozvoja v materiálnom i kultúrnom zmysle je kvalita toho, čo ľudia nosia v hlave, sila ich umu a schopnosť využiť tieto poznatky. Slovensko vynakladá oproti ostatným krajinám málo verejných financií do školstva a vzdelávania. Celkové výdavky na túto oblasť v roku 1999 dosiahli podľa údajov Eurostatu iba 4,5 % HDP, čo je spomedzi budúcich členských štátov EÚ najmenej po ČR (4,3 %). Priemerné výdavky vo vstupujúcich krajinách dosahovali 5 % HDP, najviac míňalo na vzdelávanie Estónsko (7,4 %) a ďalšie dva pobaltské štáty Litva a Lotyšsko (6,2, resp. 6,3 %). Slovensko je na chvoste aj pri prepočte výdavkov na jedného študenta. Dosahujú len 19 % HDP na obyvateľa, zatiaľ čo priemer v EÚ je 25 % a všetky ostatné vstupujúce krajiny sa mu približujú. V ČR je táto hodnota 22 %, v Poľsku 23 a Maďarsku 24, na Cypre dokonca 30 %. Z celkových výdavkov Slovenska na vzdelávanie je až 96 % bežných prevádzkových nákladov, iba štyri percentá idú na investície do nových budov, modernizáciu škôl či nákup nového zariadenia. Z bežných výdavkov pohltia 79 % náklady na personál. Finančná podpora študentov (štipendiá, študentské pôžičky) je v SR po Poľsku najnižšia a predstavuje len 0,9 % celkových výdavkov na vzdelávanie. Ani dnes nie je situácia pre Slovensko priaznivejšia ako pred štyrmi rokmi.

V slovenskom školstve naďalej chýbajú peniaze, dôsledkom sú narastajúce dlhy. Chýbajú učebné pomôcky, učebnice sú zastarané. Hoci sa niektoré školy zrušili alebo zlúčili, stále financujeme okolo 3500 základných a stredných škôl, čo je na súčasný počet školopovinných detí neúmerne veľa. Ešte stále je dosť stredných škôl, ktorých absolventi sú na trhu práce neumiestniteľní. Výrobná prax tvrdo hovorí aj o nedostatkoch vysokého školstva. Medzi najväčšie negatíva, ktoré vidia zamestnávatelia u súčasných absolventov vysokých škôl, sú ich povrchnejšie vedomosti, nedostatok manuálnych aj intelektuálnych praktických skúseností získaných počas štúdia, ale aj časté zmeny zamestnávateľa. Zamestnávatelia vyčítajú súčasným absolventom aj menší zmysel pre zodpovednosť, ambicióznosť nepodloženú schopnosťami, ale aj nekultivované správanie či vysoké finančné nároky pri nástupe do zamestnania v porovnaní s tým, čo môžu zamestnávateľovi ponúknuť. Na druhej strane absolventi slovenských vysokých škôl prinášajú na trh práce aj viacero pozitív. Zamestnávatelia oceňujú najmä ich informatickú gramotnosť a lepšiu znalosť „západného“ jazyka, ich cieľavedomosť a väčšiu prispôsobivosť zmenám v pracovnej činnosti. Podľa nich sa dá len ťažko určiť, absolventi ktorých odborov sú najlepšie pripravení na prax. Posúdenie kvality pripravenosti toho istého absolventa rôznymi zamestnávateľmi môže byť odlišné. Po zavedení kreditového systému vysokoškolského štúdia, pri ktorom si študent môže v značnej miere sám určiť obsah štúdia, bude takéto porovnávanie jednotlivých vysokých škôl a odborov čoraz ťažšie.

Eleonóra Bujačková

Výdavky Slovenskej republiky na vysoké školy (% z HDP)

1997 0,77

1998 0,76

1999 0,67

2000 0,62

2001 0,64

2002 0,71

Zdroj: MŠ SR

Výdavky na slovenské školstvo

v percentách HDP v percentách zo ŠR SR

1990 10,90 5,10

1992 13,89 5,90

1995 13,59 4,98

2000 14,60 3,97

2002 15,50 3,94

2003* 13,90 3,60

2004* 14,50 3,54

(* predpoklad)

Zdroj: Sme, ÚIP MŠ SR