Separovať len čo sa zhodnotí

Podstatou problému nie je zálohovanie, ale spracovanie odpadu

V poslednom období zaznamenáva sínusoida pohľadov a záujmov o PET fľaše opäť vzrastajúcu tendenciu. Začína sa totiž veľmi nebezpečne približovať rok 2004 - rok „R“, v ktorom vstúpi do platnosti nový fenomén v našom odpadovom hospodárstve - zálohovanie PET nápojových fliaš. Termín PET nápojové fľaše treba osobitne zvýrazniť. Táto skutočnosť rozdelila časť odbornej i laickej verejnosti minimálne na dva tábory - tábor proti zálohe a tábor za zálohu. Ten prvý tvoria hlavne obchodníci, ale i spotrebitelia, ktorí sa boja najmä rastu cien nápojov, problémov spojených s výkupom a spätným odberom použitých fliaš. Za sú jednoznačne ekologické organizácie a aktivisti, ktorí v tomto kroku vidia významný ekologický prínos. Odbornej i laickej verejnosti sú predkladané a podsúvané rôzne štúdie, úvahy, názory. Samozrejme - za i proti. Štúdie zástupcov obchodu varujú pred vysokými nákladmi na zavedenie a prevádzku systému, čo nutne povedie i k rastu cien nápojov. Ich obavy určite môžu byť neopodstatnené, prehnané, čísla nadnesené, ale k nárastu cien určite príde a určite nie malému. Veď vybudovanie systému, jeho prevádzku i zabezpečenie potrebnej techniky musí niekto financovať. Určite to nebude obchod (aspoň nie v plnom rozsahu), ale spotrebiteľ. Ekonomická analýza i štúdia, ktorou operujú ekológovia, tieto argumenty vyvracia a tvrdí, že systém bude v podstate samonosný. Spotrebiteľ zaplatí navyše azda iba 0,5 % z ceny nápoja. Treba len zvýšiť cenu zálohy minimálne na 4 Sk/fľašu. Potom to vraj pôjde. Napriek tomu, že reálnejší a triezvejší pohľad ponúka obchod, u kompetentných zatiaľ, zdá sa, vedú ekológovia. Vedú napriek tomu, že síce podávajú podrobnými výpočtami prešpikovanú ekonomickú analýzu, ale v podstate bagatelizujú technickú stránku problému. Pritom problém je taký vážny, že by si zaslúžil vypracovanie dôkladného spoločného technicko-ekonomického rozboru. Podstata ekologického problému s PET fľašami totiž nie je v ich zálohovaní, ale v tom, aby sa zhromaždený PET odpad (či už zo zálohového systému alebo zo separovaného zberu) v maximálnej miere zmysluplne využil, zhodnotil, zrecykloval. Určite nie je riešením, ak sa odpad „síce vykúpený“

len premiestni

na inú skládku. Jedno z nepísaných pravidiel odpadového hospodárstva hovorí, že zbierať a separovať sa má len to, čo možno zhodnotiť, recyklovať, ale nie to, čo potom skončí na skládke. Nie je to i prípad PET fliaš? Veď ich recyklácia na Slovensku nie je absolútne vyriešená (ak sa pravda pod recykláciou nemyslí ich podrvenie či zlisovanie a predaj do zahraničia). Veď problém s recykláciou PET fliaš bol v podstate i hlavný dôvod, prečo boli PET fľaše zaradené pri tvorbe zákona o odpadoch medzi problémové sortimenty a potom i určené na spoplatnenie v rámci Recyklačného fondu. Každá recyklácia má svoje pravidlá a má ich aj recyklácia PET fliaš. Väčšina technológií neodporúča vzhľadom na predpokladané užitie recyklátu recyklovať spolu všetky fľaše, ale požaduje napríklad ich farebné roztriedenie. Budú to schopné robiť navrhované sčítacie automaty RVM vo veľkých obchodných domoch, alebo sa budú fľaše ešte manuálne farebne dotrieďovať? Obchod zvažuje triedenie na číre, modré a zelené. Zvyšok má ísť do odpadu. Je i toto komplexné riešenie? Sotva. Ekonomická analýza o. i. navrhuje v záujme

zníženia nákladov

vytvoriť až štyri recyklačné závody. Uživí tento počet Slovensko? V súčasnosti sa objem odpadu z nápojových PET fliaš odhaduje na 9- až 10-tisíc ton ročne. Najmenšia ekonomicky efektívna recyklačná kapacita pracuje s výkonom 6- až 7-tisíc ton ročne. Ako budú odporúčané štyri recyklačné závody kapacitne vyťažené, budú mať čo recyklovať? Sotva. Ekonomická štúdia uvádza i náklady potrebné na zriadenie recyklačného závodu. Žiaľ, zrejme nedopatrením a nie z neznalosti do kalkulácií sa nedostalo popri umývačke, baliacich linkách, dopravníkoch či petimetroch to podstatné, čo recyklácia potrebuje - rozdružovacie a dotrieďovacie zariadenie, drviče a mlyny a vlastná recyklačná linka. Alebo to vari pôjde i bez toho? Bol by to asi svetový technický unikát. Jeden pokus o svetový unikát v súvislosti s plastmi sme tu už mali. Podľa našej legislatívy zodpovednosť za naloženie s PET fľašami majú tí, čo nápoje v nich balené uvádzajú na trh, teda výrobcovia a dovozcovia. Odporúčaný a preferovaný nórsky model však chce túto povinnosť presunúť na organizácie zodpovedné za systém zálohovania (zúčtovacie, clíringové centrá). Tieto by už mali pomaly začať vznikať, aby sa stihol začiatok nábehu systému a vrátené fľaše sa zbytočne nekopili ako odpad. Zúčtovacie centrum je úplne nový prvok. Kto ho založí a kto mu dá legislatívne kompetencie? V Nórsku ho založili spoločne obchodníci, výrobcovia a dovozcovia nápojov. Kto a kedy ho založí u nás? Nepochybne záujemcov o vytvorenie

zúčtovacieho centra

bude veľa, veď vidina veľmi vysokého zisku v podobe nevrátených záloh láka. V Nórsku sú tieto prostriedky určené na zveľadenie systému. Ako to bude u nás? Bude mať vznik takéhoto centra vôbec oporu v legislatíve? Podľa tej súčasnej je „prvým vyberačom“ zálohy výrobca a dovozca nápojov. Stihneme ešte pripraviť legislatívnu zmenu? Práve s nevyžiadanými zálohami uvažujú ekológovia ako s hlavným zdrojom prostriedkov na zabezpečenie finančnej samonosnosti systému. Z týchto prostriedkov sa potom (podľa nórskeho vzoru) má financovať i budovanie a prevádzka systému - nákup sčítacích automatov, niektorej techniky atď. Zdroj z nevyžiadaných záloh bude narastať len v priebehu roka a bude narastať pomaly, ale systém vrátane techniky už musí fungovať hneď. Kto teda zaplatí tieto náklady? Budú si obchodníci brať úvery? Nevyžiadané zálohy zatiaľ patria výrobcovi a dovozcovi nápojov, vzdajú sa ich? A kde a aká je v tomto systéme pozícia recyklátorov? Tí by mali dolaďovať systém zberu, výkupu či spätného odberu fliaš tak, aby mohli

vyzbieraný odpad

účinne zhodnotiť. Zatiaľ však prakticky vo všetkých úvahách absentujú. Je nesporné, že PET fľaše (obecne) sú i u nás najdynamickejšie sa rozvíjajúcim obalom. Jeho obľuba a spotreba každoročne narastá a rozširuje sa i oblasť použitia o nové balené výrobky, nové tvary, veľkosti fliaš, farebné vyhotovenie. Žiaľ, platná legislatíva si všíma len nápojové fľaše s obsahom väčším ako 0,5 l. Za nápoj sa považuje tekutina s obsahom minimálne 80 % vody. Je zrejmé, že niekde treba začať, ale menšie fľaše než 0,5 l, fľaše z jedlých olejov, drogérie, bytovej kozmetiky už nie sú ekologicky škodlivé? Asi nie, keď nie je o ne z hľadiska legislatívy záujem. Pritom PET fľaša so zvyškom napríklad jedlého oleja, je pre prírodu a ekológiu určite nebezpečnejšia než fľaša so zvyškom minerálnej vody. Rozšírenie problému i o tieto fľaše by situáciu ešte viac skomplikovalo, ale narastajúci podiel týchto fliaš v odpade varuje. Odporcovia zálohovania PET fliaš často argumentujú, že sa budú vo veľkom

už teraz šetriť

fľaše a po platnosti vykonávacej vyhlášky sa budú hromadne vracať, navyše vraj sa PET odpady budú voziť i zo zahraničia. Obavy sa snaží rozplynúť tvrdenie o označovaní výrobkov a obalov. Ale kto označí výrobky, ktoré sú napríklad v sklade či už na regáli? Budú tieto zásady rešpektovať i výrobcovia v zahraničí? Termín spustenia systému sa blíži, ale mnohé dôležité veci ostali bez odpovede. Napríklad aj to, koľko bude občan skutočne platiť za fľašu - zálohu, poplatok do Recyklačného fondu, či symbolicky 0,5 % z balených nápojov? Ak tento systém skutočne vyrieši problém s nápojovými PET fľašami, bude ešte potrebný odvod do Recyklačného fondu?

Ing. František Mátel, CSc.