Pizza á la odbory

Taliansko bolo ochromené

„Dnes sú talianske námestia plné a talianske továrne prázdne,“ skomentoval v piatok situáciu na Apeninskom polostrove jeden z talianskych odborárskych predákov. Situáciu, keď Taliansko na chvíľu akoby „zamrzlo“. To bola akási odborárska pizza venovaná vláde.

Už aj v Taliansku sú minulosťou mnohodetné rodiny, ktoré kedysi zásobovali nielen rodnú krajinu, ale aj americké zámorie lacnou pracovnou silou. Talianski študenti dlho študujú a zakladanie rodín odkladajú stále na neskôr. Talianska vláda, tá súčasná, v starnutí populácie, čo je, mimochodom, celoeurópsky trend, logicky vidí neúnosnosť terajšieho stavu vecí, keď Taliani môžu ísť do dôchodku už vo svojich 55 až 58 rokoch a chystá zásadnú reformu, podľa ktorej po roku 2008 má práca mužov sprevádzať až do 65. roku a ženy do 60. roku ich života. Podľa kabinetu premiéra Silvia Berlusconiho má mať poriadny Talian už v skorej budúcnosti odpracovaných 40 rokov, aby dostal zaslúžený dôchodok. Doteraz mu stačilo 35 rokov odvádzania prostriedkov do fondov sociálneho zabezpečenia.

Podľa silných odborových centrál je takáto zmena zákona o dôchodkovej reforme nehoráznosťou. Chystané zmeny zákona ešte nie sú platné, musí ich odobriť aj parlament. Poslanci sú si tiež vedomí rovnice budúcnosti: menej pracovnej sily - viac dôchodcov, ktorí chcú od štátu dôchodky, avšak po minulotýždňovom piatku musia mať na zreteli aj hlasy pätiny talianskej populácie. Odborári totiž v piatok zvolali síce iba štvorhodinový, ale zato generálny štrajk v rezorte dopravy a služieb. Štyri hodiny boli dosť na to, aby sa život v krajine zastavil. Bol to druhý najväčší sociálny prejav protestu za posledných 20 rokov. Desaťtisíce Talianov vyšlo do ulíc Ríma, Milána, Neapola, Bologne a iných miest. Protest, ktorý sa začal o 9.00 hodine ráno, ochromil dopravu, zatvoril brány bánk, pôšt, verejných úradov, škôl... V nemocniciach počas štyroch hodín štrajku do služby nastúpili len pohotovostní lekári. Premával iba každý druhý vlak, národný letecký prepravca Alitalia musel zrušiť 155 letov. Všetko to postihlo asi 24 000 pasažierov. Tí, pravdaže, za nič nemohli, a ak nadávali, tak určite si svoje odniesla aj reformychtivá vláda. Berlusconi určite tušil, že jeho plány sa nestretnú s pochopením, veď v roku 1994 práve pre tie isté plány padla jeho prvá vláda.

Vo vyše 56-miliónovom Taliansku majú odbory silný hlas. Tri veľké odborové organizácie, z rôzneho politického spektra - ľavicová CGIL, katolícka CISL a centristická UIL - združujú spolu 11 miliónov členov. Pätinu populácie. Odborári majú svoje rodiny, takže vplyv odborov je naozaj pozoruhodný. Vláda aj parlament musia v budúcnosti rátať s dialógom s nimi, keďže odborové centrály avizovali, že sa svojich pozícií len tak nevzdajú.

Podporu mali talianske odbory určite aj v zahraničí, veď ide naozaj o celoeurópsku vec. Kým na Slovensku slabé odbory vláde partnerom nie sú, v iných krajinách to tak byť nemusí. A akýkoľvek úspech talianskych syndikalistov bude vodou na mlyn pre ich partnerov z iných štátov.

Iaromír Novák

-raster-

Dôchodkové plány Európy

Hoci vo väčšine štátov EÚ legálny vek odchodu do dôchodku je 65 rokov, mnoho ľudí využíva možnosť predčasnej penzie, čo štátom narúša rozpočtové počty. V posledných mesiacoch preto Rakúsko aj Francúzsko sprísnili normy na odchod do dôchodku. Podľa rakúskej júnovej reformy na poberanie plného dôchodku musia Rakúšania odpracovať 45 rokov. Vo Francúzsku platí hranica 60 rokov na „odchod z práce“, avšak najnovšie musia mať zamestnanci v súkromnom sektore odrobených 40 rokov a ľudia zo štátnej služby z 37,5 roka narastie tiež na 40. V roku 2012 už bude treba mať odpracovaných 41 rokov a po roku 2020 až 42 rokov života. Vo Veľkej Británii po roku 2010 muži aj ženy budú musieť rovnako chodiť do práce až do svojich 65 rokov. Mimo EÚ oneskorený odchod do dôchodku plánujú aj vo Švajčiarsku, kde sa veková hranica, znamenajúca penziu, má vyšplhať na 67 rokov.

(jnk)