Zložité cestovanie za prácou

Aby sme sa sťahovali, chýbajú byty, ale aj príležitosti

Sme Slováci takí pohodlní, že radšej zostaneme bez práce tam, kde sme vyrástli, než aby sme sa presťahovali o dvesto či tristo kilometrov ďalej a začali si v inom kraji budovať novú existenciu? Situácia je však zložitejšia, než spomínané úvahy. Na pohyb ľudí má vplyv trh s bytmi. U nás nie je jednoduché nájsť si slušné bývanie, keď chceme ísť inde za prácou. Doterajšie skúsenosti sú jednoduché. Kde mám bývanie, tam nie je práca. Tam, kde by sme mohli miesto zohnať, nemáme kde spať. A platiť z osemtisícového platu päťtisícový podnájom, to by urobil azda iba samovrah, vyslovil svoje pocity jeden z nezamestnaných strojových technikov, ktorý si hľadá zodpovedajúce miesto už dva roky. Podľa skúseností pracovníkov úradov práce zmena bydliska kvôli odchodu za prácou v inom regióne nie je prioritne závislá od ochoty uchádzačov o prácu. Naráža skôr na problémy so zabezpečovaním bývania. Mnohých tiež odrádzajú vyššie výdavky, ktoré so sebou prináša život vo väčších mestách. Za prácou sa sťahujú predovšetkým mladí ľudia, ktorí stoja iba na začiatku svojej pracovnej kariéry. Ďalším problémom, ktorý pohyb uchádzačov o zamestnanie na trhu práce limituje, je podľa odborníkov informovanie o voľných miestach v republike. Pokiaľ sa uchádzač zaujíma o prácu mimo svojho bydliska, tak je väčšinou odkázaný na internet, kde si vyberie ktorýkoľvek úrad práce v republike a jeho ponuku voľných miest. Problém je v tom, že nie každý zamestnávateľ túži po zverejnení svojich voľných pracovných miest prostredníctvom internetu. Úrady práce si, samozrejme, vymieňajú informácie v rámci svojho regiónu, na tento účel slúžia aj rôzne burzy práce, ale stále je to málo.

Svoju rolu pri rozhodovaní nezamestnaných ľudí majú aj obavy, či taký závažný krok, akým je sťahovanie za prácou, nebude iba krátkodobým riešením. Že presťahovanie do momentálne prosperujúcich lokalít môže mať iba dočasný efekt, priznávajú nielen ekonómovia, ale aj komunálni politici. Nemožno totiž zabrániť tomu, aby sa investor nezbalil a nepresťahoval sa po čase zase inde. Investora nasilu nikto neudrží. Aj skúsenosti samotných ľudí, ktorí si prácu hľadajú už dlhšie, sú v mnohých prípadoch skôr deprimujúce, než povzbudivé. Na úradoch si väčšinou myslia, že človek bez práce nechce robiť. Ale ponuky, ktoré úrady práce uvádzajú, sú dosť často iba fiktívne. Mobilita pracovných síl na Slovensku nie je zatiaľ pre vysoké náklady na dopravu, bývanie v pomere s výškou zárobkov taká rozšírená, ako napríklad v zahraničí, kde je celkom bežné dochádzať za prácou denne aj 200 kilometrov.

Eleonóra Bujačková