Rozpočet na povodne nestačí

Morava bude bezpečná, Bratislava však stále zostáva ohrozená

Ochranné hrádze na rieke Morave sú pred dokončením. Spolu s výstavbou ďalších protipovodňových opatrení v regióne sa na týchto stavbách investuje, a to aj zásluhou zahraničných zdrojov, okolo 1,2 mld. Sk. V roku 2004 by hrádze na tejto hraničnej rieke mali byť definitívne hotové. Čo sa týka rozsahu prác a zmien k lepšiemu, tie nastali v dĺžke asi 70 kilometrov. Hrádze boli nielen zvýšené, ale vodohospodári využili aj technológiu podzemných stien a spevnili ich koruny. Tieto technické stavby síce aj predtým v čase vysokých vodostavov rieky vydržali, ale situácia bývala neraz veľmi kritická. Dodatočne sa urobili statické prepočty. Index bezpečnosti by mal byť na hrádzach približne 1,4, pričom na pôvodných v okolí rieky Moravy to bývalo len 1,01. Pod úrovňou „jedna“ už bývajú výrazne nestabilné. Takže napríklad v roku 1997 v oblasti Záhorskej Vsi protipovodňové stavby vydržali len zásluhou použitia množstva vriec s pieskom. Vodohospodári v súčasnosti ešte presne nevedia, ako sa v praxi na budúci rok prejaví situácia, ak by Národná rada SR pri rokovaní o rozpočte nepridala financie na protipovodňové opatrenia. Súčasný vládny návrh však považujú za veľmi nepriaznivý a ďalej ho analyzujú. Podmienkou na

čerpanie pôžičky

zo zahraničných zdrojov je totiž aj dostatok vlastných prostriedkov, pretože ide o spoluúčasť vo financovaní protipovodňových stavieb. Štát sa zaviazal poskytovať dvadsať percent zdrojov, asi 30 % je z vlastných možností vodohospodárov a zvyšok tvorí zahraničná pôžičky. Takže naši vodohospodári očakávajú, že peniaze od štátu na protipovodňové systémy budú k dispozícii v potrebnej výške. Nízkym štátnym rozpočtom na rok 2004 sú však ohrozené viaceré ochranné stavby. Napríklad zabezpečenie Bratislavy pred povodňami, ale aj mestskej časti Devín a Devínska Nová Ves, na akútnosť čoho poukázali vlaňajšie povodňové vlny na Dunaji. Momentálne sa pracuje na štúdii, prostredníctvom ktorej sa má zvýšiť prietočnosť Dunaja medzi Devínom a Bratislavou. Z pohľadu ochrany hlavného mesta SR je táto štúdia rozhodujúcim prípravným technickým krokom, aby sa následne mohol urobiť finančný rozpočet. Ak by sa totiž technicky nezasiahlo do geometrického tvaru rieky, tak

ochranné zariadenia,

ktoré by sa museli v Bratislave vybudovať, by boli príliš rozsiahle a navyše aj neestetické. Preto by sa mala znížiť najmä hladina rieky, a to prehĺbením koryta a jeho rozšírením na spomínanom úseku. Do úvahy pripadajú aj ďalšie opatrenia, napríklad zmenšenie drsnosti koryta, čím by sa zvýšila rýchlosť prietoku. Či na to budú financie, to dnes nevie garantovať ani vláda. Pritom vlaňajšia situácia na Dunaji je varovným mementom. Vládny program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010 je vážne ohrozený. Stane sa metropola Slovenska a ďalšie mestá skutočnou prioritou tohto programu? V súvislosti s Dunajom sa bežne hovorí o úrovni storočnej a tisícročnej vody, pričom vodohospodári upozorňujú, že je potrebné uvažovať o ochrane aj proti desaťtisícročnej vode. Vodohospodári, na rozdiel od vlády, sú si vedomí historickej podlžnosti voči hlavnému mestu SR, lebo desať až pätnásť rokov sa jej protipovodňovej ochrane venovala len minimálna pozornosť. Slovenský hydrometeorologický ústav zmenil nedávno pôvodne uvažovaný prietok 1000-ročnej vody v profile Bratislava z 13-tisíc na 13 500 kubických metrov za sekundu. Prepočtami na matematických modeloch sa došlo k záveru, že v tom stave koryta Dunaja, v akom je dnes, by v závislosti od vegetačného obdobia, v ktorom

povodeň príde,

bola hladina tisícročnej vody pri uvedenom prietoku o 120 až 140 centimetrov vyššia, ako bola vlani v auguste. O tom, čo by to znamenalo pre Bratislavu, niektorí radšej ani nechcú hovoriť. Určite by sa nedala udržať ochranná línia na ľavom nábreží, teda pri Starom Meste, Ružinove a časti Nového Mesta, ktoré by sa dostali pod vodu. Pritom staré koryto rieky pod Čunovom sa rozvinulo do prirodzeného stavu, čo je dlhodobo neudržateľná situácia. Všetko tam zarástlo, na ostrovoch sú už aj hrubšie stromy, čo zvyšuje drsnosť koryta, zmenšuje a spomaľuje prietok. Prietočnosť predstavuje v súčasnosti kapacitu o 30 % nižšiu, ako keď tadiaľ v minulosti tiekla rieka. Je načase, aby sa aj maďarská strana postavila k týmto záležitostiam s plnou vážnosťou, lebo na to môžu doplatiť obyvatelia jednej aj druhej strany tejto európskej rieky.

Vladimír Turanský