Prežije muránsky Norik?

Ceny nám stláčajú pašované kone z Poľska

Napriek zvyšujúcemu sa podielu modernej techniky v ťažbe dreva sa podiel koní v lesnom hospodárstve pohybuje v sústreďovaní dreva niekde na úrovni osem percent. Tieto zvieratá si vedia poradiť aj v exponovaných svahoch, kde moderná technika má svoj limit dostupnosti. Uprostred minulého týždňa sa v stredisku chovu koní OZ Revúca, Lesy SR, uskutočnila bonitácia koní Norik muránskeho typu. Takéto hodnotenie sa tu robí vždy na jar, ale aj na jeseň, keď v stredisku chovu koní v Dobšinej robia tzv. výkonnostné skúšky kobýl pred ich zaradením do základného stáda. V ňom je v súčasnosti 6 žrebcov, 48 kobýl a niekoľko žriebät. Bonitačná komisia, ktorej predsedom bol doc. Ing. Marko Halo, PhD., z Katedry špeciálnej zootechniky SPU v Nitre, konštatovala výbornú úroveň chovu a vyrovnanú kvalitu koní. Ako povedal M. Halo, výber na výstavu by bol veľmi jednoduchý, pretože by sa dal vybrať ktorýkoľvek jedinec. Norik muránskeho typu je špecifický druh tzv. chladnokrvného pracovného koňa. Vyšľachtili ho na Muráni a dodnes sa využíva v lesnom hospodárstve. V súčasnej etape transformácie podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť je však predmetom úvah, ktoré hospodárske aktivity by sa mali ponechať a ktoré pôjdu do externého prostredia. Z tohto pohľadu je otázny aj ďalší osud muránskych Norikov, ktorých chov je pre odštepný závod v Revúcej stratový, napríklad aj preto, že pašovanie pracovných koní z Poľska stláča trhové ceny nadol.

Skúsenosti s privatizáciou žrebčínov na Slovensku na druhej strane nie sú práve najlepšie a neraz hovoria o ich krachu. Hodnotu žrebčína a jeho štvornohých obyvateľov však Lesy SR nevidia len v jeho trhovej polohe, ale cez viac ako polstoročie práce tamojších chovateľov. Uznanie vlastného plemena Norik je podľa generálneho riaditeľa Lesov SR Ing. Karola Vinša hrozienkom v bábovke Lesov Slovenskej republiky a toto by nemalo zaniknúť. Zdá sa, že na rovnakú nôtu lesom v tomto smere nahrávajú aj ochrancovia prírody. Argumentujú tým, že spásanie Muránskej planiny je prirodzenou prekážkou zániku lúčnych spoločenstiev, ktoré sú prirodzeným prostredím mnohých chránených druhov rastlín a živočíchov. V tomto prípade napríklad chrapkáča poľného ako jedného z najohrozenejších vtáčích druhov v Európe.

Peter Farárik