Slovensko je výnimkou

Daňový príjem väčšiny najvyspelejších krajín sveta sa v roku 2002 znížil už druhý rok za sebou. Slovensko je však v tomto smere spolu s Luxemburskom a Novým Zélandom výnimkou. Vyplýva to zo štatistiky organizácie OECD, ktorú zverejnila minulý týždeň. Hlavnou príčinou poklesu daní vyjadreného percentom z HDP je znižovanie daní v západnej Európe a ekonomický pokles vo svete.

Daňové zaťaženie kleslo v 16 z 27 sledovaných krajín. Väčšina týchto krajín je členom Európskej únie, kde daňové príjmy v roku 2002 klesli z hodnoty 41 % HDP na úroveň 40,5 % HDP, ktorú naposledy dosahovala v roku 1995. Tento trend v 15-člennej únii už pokračuje druhý rok, keď predtým bol počas 5 rokov zaznamenaný len nárast daňových príjmov. Ešte v roku 1975 súčasní členovia EÚ dosahovali daňové zaťaženie na úrovni 33 % HDP. Viac ako 1-percentný medziročný pokles bol sledovaný v 7 štátoch. Medzi nimi najmä Rakúsko, Maďarsko, Kanada, Írsko a Grécko. Na druhej strane viac ako 1-percentný nárast daňových príjmov vyjadrených percentom HDP zaznamenalo Luxembursko, Nový Zéland a Slovensko. Daňové príjmy Slovenskej republiky v minulom roku podľa OECD dosiahli 33,8 % HDP a pred rokom sa pohybovali na úrovni 32,3 % HDP. Slovensko patrí spolu s Mexikom, so Švajčiarskom a s Írskom k štátom, v ktorých je podiel daňových príjmov na hrubom domácom produkte najnižší v OECD.

Hlavnými príčinami zníženia daňových príjmov je pokles daňového zaťaženia a ekonomická stagnácia. Podľa materiálov OECD až 15 krajín pristúpilo v minulom roku k zníženiu sadzieb priamych daní s cieľom podporiť zvyšujúcou spotrebou stagnujúce ekonomiky. Hlavnou príčinou zníženia príjmov z daní je však ekonomická nečinnosť. Tempo prepadu ziskovosti firiem, ktoré sa v minulosti najviac podieľali na nárastoch daňových príjmov, predbehlo aj tempo poklesu ekonomického rastu. Istý podiel viny však na nižších daniach majú aj progresívne daňové sadzby.

Marcel Laznia