Sen radikálov o autonómii

Maďarskí Sikuli chcú svoje územie

Rumunom, ktorých na budúci rok čaká trojvolebné meranie síl a náročné uzatváranie kapitol v prístupovom procese do EÚ, nepomáhajú autonomistické zámery časti maďarskej menšiny. V nedeľu v sedmohradskom meste Sfantu Gheorghe radikálnejší predstavitelia Maďarov založili Národnú radu Sikulov. Jej cieľom je územná autonómia pre maďarské etnikum. Ide o tzv. Krajinu Sikulov, historické územie vo východnej časti Transylvánie na hraniciach bývalého uhorského kráľovstva, ktorú dnes predstavujú tri okresy - Covasna, Harghita a Mureš. „Autonómia Krajiny Sikulov nie je namierená proti územnej celistvosti Rumunska. Ide nám o miestnu, regionálnu autonómiu v duchu zásad EÚ, ktorá zaistí ochranu a rozvoj národnej identity Maďarov,“ vyhlásil v nedeľu József Csapó, senátor za Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku (UDMR), zvolený za predsedu Národnej rady Sikulov. Nedeľňajší počin nebol náhodný, keďže včera a predvčerom sa v Rumunsku na súkromnom pobyte nachádzal prezident Maďarska Ferenc Mádl. Ten však vyhlásil, prišiel do Sedmohradska s cieľom spoznať potreby tunajších Maďarov a nie ich politické problémy. To maďarským autonomistickým činiteľom nebránilo, aby sa s Mádlom včera nestretli a nepožiadali ho o podporu pre svoj projekt. Aj napriek tomu, že v nedeľu Mádl v Kluži rumunských Maďarov vyzval na jednotu a solidaritu.

Potvrdil tým obavy Budapešti, že nezhody, ktoré v radoch UDMR o autonómii existujú, môžu rozbiť politický kompaktný maďarský blok na viacero častí, na umiernených a radikálov, čo maďarskej otázke uškodí. Nezhody v UDMR sú už dlhšieho dáta. Za autonomistickým scenárom stojí radikálny politik, biskup László Tökes, ktorému na prestíži neubralo ani odhalenie rumunskej tlače z 90. rokov, že za socializmu bol nielen agentom Securitate (čo do iného svetla stavia jeho temešvársku rebéliu), ale aj maďarských tajných služieb. V januári sa Tökes dostal do sporu s vedením UDMR, ktoré kritizoval za jeho málo promaďarskú politiku a bol preto pozbavený funkcie čestného predsedu UDMR. Ako neúnavný bojovník za práva Maďarov má však stále veľkú podporu v radoch etnika. Dokonca aj asi štvrtina zo 40 maďarských poslancov a senátorov v rumunskom parlamente podporuje radikálne sny tökesovcov. Béla Markó, líder UDMR, stráca pôdu pod nohami. Markó nedeľňajší scenár označil za pokus o zriadenie novej maďarskej politickej strany v Rumunsku, alternatívnej k UDMR, čo podľa neho bude na škodu veci. Pripomenul, že autonómia ako taká je aj v programe UDMR, ale zväz ju chce presadzovať postupne a v dialógu s rumunskou vládou.

Existuje viacero scenárov na naplnenie autonomistických cieľov. Jeden z návrhov predvída zriadenie iba akéhosi Rozvojového regiónu Sikulov, ktorý by mohol žiadať o finančnú pomoc aj fondy EÚ. Ťažiskom by bolo bilingválne mesto Targu Mureš, ktoré je v zóne najväčšie a má aj letisko a do regiónu by mohli pribudnúť aj ďalšie susedné okresy. To by však zmenšilo počet po maďarsky hovoriaceho obyvateľstva. Scenár Krajiny Sikulov (alebo Sikulských stolíc) má maďarské väčšinové zloženie. Podľa sčítania ľudu z roku 2002 v okrese Mureš z 578 000 obyvateľov 225 000 sú Maďari, v okrese Covasna je to 220 000 prevažne maďarsky hovoriacich obyvateľov a v Harghite z 380 000 ľudí je 75 % Maďarov. Či skôr pomaďarčených Sikulov, ktorých etnický pôvod je neznámy. V takomto regióne-autonómii by rumunské obyvateľstvo bolo v menšine. Zatiaľ to vyzerá tak, že popri Rozvojovom regióne Sikulov, založenom na ekonomických princípoch, ktorý je zaujímavý aj pre Rumunov, maďarskí radikálni politici sa pokúsia presadiť aj vznik Krajiny Sikulov na etnickom základe. Aj napriek nemodernosti tohto riešenia v súčasnej Európe a odmietania zo strany vlád Rumunska a Maďarska.

Iaromír Novák