Trh by trestal efektívnejšie

Zohľadnenie rozpočtovej disciplíny politickou rozbuškou

Diskusia o Pakte stability a raste EÚ neutícha. Zatiaľ čo malé ekonomiky pakt, ktorý má zabezpečiť, aby krajiny eurozóny uplatňovali princíp šetrnosti vo verejných výdavkoch, prevažne dodržiavajú, najväčším ekonomikám, ktoré sú kolískou stabilizačného balíka predpisov, sa zdajú tieto pravidlá príliš zväzujúce. Znepríjemňujú im život stavaním prísnych hraníc ich rozšafnosti pri vydávaní peňazí z verejného balíka. Ako sa zdá, hrozba vysokej finančnej pokuty nie je dosť silným motívom, ktorý by dokázal zlomiť odpor Nemecka a Francúzka začať šetriť.

Európska centrálna banka, prirodzený zástanca dodržiavania prísnych, ale opodstatnených kritérií, však teoreticky disponuje aj iným prostriedkom „motivácie“ krajín eurozóny dodržiavať stanovené limity.

Schopnosť trestať nešetrné ekonomiky by mal totiž mať trh so štátnymi dlhopismi. Podľa základných trhových pravidiel by výnosy dlhových cenných papierov vydaných vládami s nízkym úverovým ratingom, rovnako ako tých, prekračujúcich limity Paktu stability, mali rásť. To by znamenalo obmedzenie ich prístupu k prostriedkom a prirodzeným následkom by bol záujem šetriť a zlepšiť svoju bonitu. Takáto prirodzená schopnosť trhu potrestať rozhadzovačnosť však od zavedenia spoločnej európskej meny akosi bledne.

Jedným dôvodov zrejme je, že ECB nezohľadňuje pri vedení svojich refinančných operácii rozdiely medzi jednotlivými krajinami z hľadiska ich stupňa úverového ratingu, deficitu alebo úrovne zadlženosti. Priestor na diferenciáciu ekonomík vzhľadom na tieto ukazovatele sa vytvára pri zábezpeke, ktorú ECB od dílerov na trhu pri úverovaní v rámci refinančných operácií požaduje. Nezohľadňovaním týchto aspektov stavia ECB dlhopisy všetkých vlád eurozóny na rovnakú úroveň bez ohľadu na spôsob ich hospodárenia.

Zavedenie takých pravidiel týkajúcich sa kolaterálu, ktoré by „trestali“ nezodpovednú politiku jednotlivých vlád, by teda okamžite urobilo z trhu nástroj na efektívne vymáhanie dodržiavania pravidiel daných paktom. V súčasnosti požadujú investori istú prémiu za to, že dajú prednosť 10-ročným holandským vládnym dlhopisom pred nemeckými, napriek tomu, že Holandsko dodržiava pravidlá rozpočtového deficitu, zatiaľ čo Nemecko sa snaží vyvliecť z tejto povinnosti. Iste, že za týmto javom stojí aj veľkosť a likvidita nemeckého dlhopisového trhu, ale zmena kolaterálnej politiky by určite spôsobila posuny preferencií dílerov.

Napriek tomu je nepravdepodobné, že by ECB k takejto zmene pristúpila. V čom je háčik? Používanie zábezpek znevýhodňujúcich vlády s väčším deficitom, resp. zadlženosťou, by sa pravdepodobne stalo politickou rozbuškou. Porušil by sa princíp voľného toku kapitálu. Nástroj na vymáhanie disciplíny by už však nemala v rukách iba Európska komisia (EK), ale aj centrálna banka, čo predstavuje presun z politických do ekonomických kruhov. A bol by to prostriedok omnoho efektívnejší ako zdvihnutý prst EK, upozorňujúci na možné sankcie.

Ľubica Martauzová