VLÁDA MÁ VEDIEŤ, ČO CHCE DOSIAHNUŤ

Možno predpokladať, že v prvých rokoch po vstupe SR do Európskej únie sa rozdiely medzi regiónmi ešte viac prehĺbia. Centrá, ktoré majú väčší rastový potenciál ako napríklad Bratislava, budú naďalej viac priťahovať investície, ako aj kvalifikovanú pracovnú silu než zaostávajúce regióny. Tým, rovnako ako regiónom postihnutým štrukturálnymi zmenami, by mala pomôcť regionálna politika EÚ. Lenže na Slovensku sa stále hovorí o tom, že nie sme dostatočne pripravení na čerpanie štrukturálnych fondov a môže sa nám ľahko stať, že peniaze, ktoré by mohli a mali napomôcť regionálnemu rozvoju, nezískame pre neschopnosť predložiť dobré projekty alebo pre neschopnosť zmobilizovať zdroje potrebné na spolufinancovanie. Tieto problémy nemáme iba my, sú to aj problémy našich susedov. Je zrejmé, že noví členovia Európskej únie sa budú musieť usilovať dobehnúť súčasných členov na

národnej úrovni,

ale zároveň bude potrebné akcelerovať dynamickejší rozvoj regiónov. Pritom, ako včera novinárom zdôraznila predstaviteľka Svetovej banky Ingrid Brocková, by však nemalo ísť o potlačenie potenciálu rastových centier, skôr o to, aby sa zväčšoval rádius ich pôsobenia tak, aby nakoniec zahrnul aj ostatné regióny. Takéto „výsadné“ postavenie má dnes na Slovensku hlavne Bratislavský kraj, kde síce žije 11 percent obyvateľov Slovenska, ale vytvárajú až 22 % HDP. Na jedného obyvateľa to predstavuje dvojnásobok slovenského priemeru a trojnásobok pripadajúci na obyvateľa najmenej produktívneho kraja (Prešovského). Pravda, ako podotýka René Wokoun, riaditeľ Strediska regionálnych a správnych vied Vysokej školy ekonomickej v Prahe, tieto čísla trochu skresľujú, keďže nezohľadňujú cestovanie za prácou, ani to, že veľa firemných centrál sídli v hlavnom meste, aj keď výroba sa realizuje inde. Podľa jeho názoru, regionálna politika vyžaduje koncepčné riešenie rozvoja celého štátu a nevyhnutný je súlad ostatných štátnych politík - daňovej, sociálnej atď., takým spôsobom, aby nedošlo k ich kontraproduktívnemu pôsobeniu. Samotná regionálna politika má

široké pole

pôsobnosti najmä u tých najzaostalejších regiónov, kde môže pomôcť v rozvoji ľudských zdrojov, ale napríklad aj podporiť migráciu za prácou do iných oblastí. „Nie je síce žiaduce, aby z takýchto regiónov všetci odišli, ale takisto ani to, aby všetci zostali, aj migrácia musí mať rozumnú mieru,“ dodáva R. Wokoun. Pripomína, že neviditeľná ruka trhu môže napáchať v regiónoch dosť veľké škody a je potrebné aspoň do istej miery eliminovať jej negatívny dosah. Tie často znásobuje transformácia ekonomiky, príkladom je ostravský región, ktorý býval druhým najsilnejším v rámci ČR a prepadá sa čoraz hlbšie a hlbšie. To sa týka zaostalých, ako aj štrukturálne postihnutých regiónov, rovnako ako vidieka, ktorý trochu trpí rozmachom ekonomiky z hľadiska odlevu ľudských zdrojov. Ako R. Wokoun podotýka, ide síce o prirodzený proces, ktorý trvá 150 rokov, ale dôležité je dať vidieku šance na rozvoj. Podučiť sa možno u mladších členských krajín EÚ. Írsko dokázalo využiť to, čo ponúkali štrukturálne fondy prakticky bez zvyšku, aj keď pravdou je, že

malo devízu

v anglicky hovoriacej kvalifikovanej mladej pracovnej sile. Španielsko tiež využilo všetky zdroje ponúknuté úniou, no Portugalsko a najmä Grécko nezaznamenali podľa jeho mienky taký masívny rozmach, aký by sa dal očakávať. Vypočuť si skúsenosti expertov z kandidátskych aj členských krajín EÚ bude možné už o týždeň na medzinárodnej konferencii s názvom „Pripravenosť kandidátskych krajín na regionálnu politiku Eړ, ktorú organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s Vysokou školou ekonomickou v Prahe a Wyszsou Szkolou Administracji i Zarzadania v Premyszlu. Bude sa konať 4. a 5. novembra v Bratislave a vystúpia na nej experti z 11 krajín Európy. Okrem predstaviteľov štátnej administratívy a akademickej obce sa očakáva aj hojná účasť predstaviteľov podnikateľských kruhov (asi 40 % pozvaných) a samosprávy (asi 20 % účastníkov), a to nielen zo Slovenska, ale aj z priľahlých regiónov Česka, Poľska i Maďarska.

Zuzana Krútka