Clinton zlý, Bush horší

„Deväťdesiate roky nám často pripadajú ako skvelé desaťročie. Rozdiely medzi chudobnými a bohatými Američanmi sa znížili, nezamestnanosť klesla na dlho nedosiahnuté minimum. Ale už vtedy bolo zrejmé, že niečo nie je v poriadku, a to nielen v rámci obchodu s akciami,“ vyhlásil držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu (2001) Joseph Stiglitz pri predstavovaní svojej novej knihy s príznačným názvom - Roaring Nineties.

Bývalý hlavný ekonomický poradca (v rokoch 1993 - 1997) amerického exprezidenta Billa Clintona je známym kritikom hospodárskej politiky súčasného šéfa Bieleho domu Georga W. Busha. Jeho základným heslom je „povedzte nie Bushovi“. Dokonca počas nedávnej univerzitnej prednášky si dovolil „prepašovať“ do svojho materiálu vetu: „teraz, krátko pred koncom vlády Busha II.,“ ako keby mali už demokrati v nadchádzajúcich prezidentských voľbách víťazstvo vo vrecku.

Stiglitz je však na prvom mieste profesionálom, a tak predovšetkým nešetrí kritikou na hlavu svojho niekdajšieho spojenca Billa Clintona. Podľa mienky bývalého šéfekonóma Svetovej banky je za krach na burze v roku 2000, ako aj škandály typu Enron zodpovedná najmä Clintonova vláda. „Semeno katastrofy,“ ktoré sa ujalo za Busha, zasial práve kabinet exprezidenta. Clintonova vláda prehnala dereguláciu, darovala príliš veľký priestor šéfom koncernov na „kreatívne účtovníctvo a zlodejstvo“ a znížením daňovej sadzby na dividendy a kapitálové príjmy napumpovala ešte viac vzduchu do bubliny, ktorá potom

Držiteľ Nobelovej ceny uviedol dva základné príklady zlého hospodárenia. Ako prvý spomenul hrozivý štátny deficit, ktorý Clintonovi zanechal jeho predchodca Bush starší. Clinton sa pokúsil vystúpiť z imidžu, podľa ktorého demokrati len robia dlhy a zvyšujú dane. Pri tomto boji s deficitom však vláda konala „hlúpo a krátkozrako“. „Smer bol správny, ale Clinton prestrelil cieľ,“ konštatoval a zároveň dodal, že trochu viac „deficit spending“ (vládnych výdavkov) by silnejšie oživilo konjunktúru. Šanca na investície do štátom podporovaného výskumu, školstva a infraštruktúry bola premrhaná.

Ako druhý príklad Stiglitz pripomenul stiahnutie Kongresom (na podnet Clintonovej vlády) známeho Glass-Steagallovho zákona, pochádzajúceho z obdobia depresie z 30. rokov, ktorý mal vykoreniť záujmového konflikty bankárskeho sveta. Zákon zakazoval finančným koncernom byť zároveň aktívnymi v obchodnej a investičnej bankovej oblasti. Len čo bol minulosťou, na Wall Street radikálne vzrástol počet fúzií. A škandál Enron, do ktorého (proti zdravému rozumu) bankári pumpovali peniaze, hovorí sám za seba.

Podľa Stiglitza sa Clinton excesy svojej dekády pokúsil zašiť, nebojoval však s nimi. „Som prísny na Clintona, ale v porovnaní s Georgom W. Bushom si však zaslúži jedna plus,“ konštatoval napokon exprezidentov poradca. Súčasnému prezidentovi nevie odpustiť najmä fakt, že znížil dane pre majetných a spôsobil miliardovú dieru v štátnom rozpočte.

S týmto Stiglitzovým názorom súhlasí aj „vinník“ Clinton, podľa ktorého Bushove daňové rozpočty prispievajú predovšetkým bohatým a prehlbujú rozpočtový deficit. „Aké obete sa žiadajú od ľudí, ktorí zarábajú viac než milión dolárov za rok?“ spýtal sa.

A do tretice ďalší americký laureát Nobelovej ceny za ekonomiku (dostal ju v roku 2001 spolu so Stiglitzom) George A. Akerlof uviedol, že zníženie daní, uskutočnené Bushovou vládou v prospech bohatých a obrovské výdavky na vojnu vytvárajú taký deficit štátnych financií, ktorý nebude dlhodobo možné udržať pod kontrolou. Zároveň obvinil vládu, že americkému ľudu nehovorí pravdu o rozpočtovom deficite. Ten sa podľa neho okolo roku 2010 ešte viac prehĺbi, pretože do penzie odídu silnejšie ročníky a ďalej zaťažia verejné rozpočty. Akerlof zašiel dokonca tak ďaleko, že súčasnú vládu Georga W. Busha označil za „najhoršiu vládu vo viac ako dvestoročnej histórii Spojených štátov“.

Na záver tvrdenie odborníkov, ktorí uvádzajú, že deficit štátneho rozpočtu USA by mal v tomto fiškálnom roku prekročiť hranicu 500-miliárd dolárov. V percentuálnom vyjadrení to nebude najhorší výsledok v americkej histórii. Za prezidenta Gerarda Forda v roku 1975 bol deficit rozpočtu v pomere k americkému HDP ešte o 0,3 percenta horší...

Mladen Bosiočič