Zálohovať začneme v apríli?

Systém REACH sprísni platné podmienky pre chemické firmy

Už dnes by sa predstavitelia Európskej komisie mali na svojom rokovaní zaoberať aj výsledkami verejnej diskusie k návrhu novej politiky EÚ v oblasti chemikálií. Tá reformuje celú doterajšiu legislatívu v oblasti chemikálií a zavádza systém REACH (Registration, Evaluation, Authorization of Chemicals). Ide teda o registráciu, hodnotenie a schvaľovanie chemických látok podľa prísnejších podmienok. O prínosoch aj rizikách systému REACH rokovala v pondelok v Luxemburgu aj Environmentálna ministerská rada (EMR) členských štátov EÚ, na ktorej sa zúčastnil aj minister životného prostredia SR László Miklós. Aj keď podľa neho zavedenie systému bude veľmi zložité a finančne náročné, EMR novú stratégiu podporila. Tým, že vytvorí podmienky na to, aby sa účinky každej chemikálie včas vyhodnotili a získal aj transparentný prehľad o jej používaní, urobí sa výrazný krok dopredu k účinnejšej ochrane životného prostredia a zdravia ľudí. No konečné znenie návrhu nových právnych noriem zavádzajúcich systém REACH bude známy až po zapracovaní pripomienok, ktoré vzišli zo spomínanej verejnej diskusie. Tá bola skutočne búrlivá a viaceré krajiny EÚ ako napríklad Francúzsko či Nemecko a tamojšie podnikateľské združenia už dlhší čas predloženú verziu otvorene odmietali. Hoci jej cieľom má byť zachovanie a zvýšenie konkurencieschopnosti, inovatívnosti a efektívneho fungovania vnútorného trhu s chemikáliami, predsa len zástupcovia dotknutých firiem v krajinách EÚ očakávajú, že

ich znevýhodní

na svetových trhoch. Čo je však dôležité, ešte v horšej pozícii sa môžu ocitnúť chemické podniky v nových členských krajinách EÚ. Veď približovanie sa slovenskej environmentálnej legislatívy (a nielen environmentálnej) pre mnohé podniky znamená veľa nevyhnutných investícií a nových povinností. Podľa našich informácií už prakticky vo všetkých slovenských významných chemických podnikoch založili tímy pracovníkov, ktorí sa venujú systému REACH, aby na jeho zavedenie boli včas pripravení. Odborníci však varujú, že kvantum sprísnených požiadaviek aj vo sfére zvýšenej ochrany životného prostredia môže najmä na stredné a malé podniky pôsobiť likvidačne, lebo nemajú dostatok času ani prostriedkov na prispôsobenie sa čoraz prísnejším normám a nariadeniam. Kým o systéme REACH či iných smerniciach sa v krajinách EÚ diskutuje zo všetkých strán už niekoľko rokov a každý štát si

vytvára priestor

na manévrovanie (v snahe chrániť svoje záujmy), v asociovaných krajinách sa eurolegislatíva preberala urýchlene, bez komplexných dosahových štúdií. Navyše pozíciu firiem komplikuje ďalšie negatívum, a to nedostatočná pripravenosť štátnej správy na aplikáciu „eurozákonov“. Napríklad stále veľa nejasností je okolo prijatého zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia (IPKZ) či okolo zákona o prevencii závažných priemyselných havárií. Hoci si v prípade druhej menovanej právnej normy podniky včas splnili svoje povinnosti a urobili náročnú inventarizáciu nebezpečných látok, štátna správa dosiaľ neurobila nič. A tak nie je vylúčené, že sa začne spamätúvať až v hodine dvanástej. Environmentálna ministerská rada okrem iného rokovala aj o návrhu smernice o obmedzovaní emisií prchavých organických látok vo farbách, v lakoch a vo výrobkoch pre opravy náterov vozidiel. Jej princípom je obmedziť obsah rozpúšťadiel v náterových lakoch. L. Miklós dodal, že sa dotkne predovšetkým malých a stredných podnikateľov, ale v SR by jej zavedenie do praxe nemali sprevádzať problémy. Ministri životného prostredia EÚ rokovali v Luxemburgu aj o Integrovanej výrobkovej politike. Jej cieľom je podpora výrobkov, ktoré budú dostatočným spôsobom uspokojovať potreby spoločnosti, ale ich

negatívne vplyvy

v celom rozsahu životného cyklu budú čo najviac minimalizované. V súvislosti s pretrvávajúcou diskusiou okolo zálohovania nevratných PET obalov L. Miklós povedal, že už nemieni ustupovať. Hoci je zástancom diskusie a dúfal, že obchod prijme výzvu a bude na celom systéme zálohovania participovať, druhá strana konštruktívny dialóg odmieta. Návrh vyhlášky, ktorou sa zálohovanie spustí od apríla, je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Z jej znenia vyplýva, že zálohovať nevratné PET obaly budú musieť všetky predajne. No na menšie obchodíky (do 200 štvorcových metrov) sa nebude vzťahovať nariadenie, že vo svojej ponuke musia mať rovnaké množstvo nápojov vo vratných, ako aj v nevratných obaloch. Keďže zálohovanie PET fliaš sa teda pravdepodobne začne v apríli, ale zákon o IPKZ zavádza od 1. 1. 2 004 povinnosť do kódového značenia dať informáciu, že ide o

zálohovanú fľašu,

zaujímalo nás, ako sa tento rozpor vyrieši? Veď vytvára priestor špekulantom, ktorí môžu dieru v legislatíve zneužiť. Fľaše nazhromaždiť a po 1. apríli žiadať od obchodu peniaze za zálohu. Za tri mesiace by tak mohli ľahko zarobiť okolo 350 mil. Sk. Na úkor obchodu. Minister L. Miklós však povedal, že tento problém riešia a dátum povinného označovania na etiketách sa zladí s dátumom spustenia zálohovania nevratných PET obalov.

Zdena Rabayová