PODNIKATEĽSKÉ VRÁSKY

Podľa zákona o náhrade mzdy počas dočasnej práceneschopnosti bude Sociálna poisťovňa poskytovať náhradu mzdy zamestnancom až od jej jedenásteho dňa. Od prvého dňa si budú môcť tieto dávky nárokovať v Sociálnej poisťovni len samostatne zárobkovo činné osoby. Náhradu mzdy za prvých desať dní preberú na seba zamestnávatelia, a to vo výške 25 % vymeriavacieho základu za prvé tri dni a vo výške 55 % za zvyšných sedem dní. Ako istá kompenzácia sa pre zamestnávateľov znížia odvody do nemocenského fondu Sociálnej poisťovne zo súčasných 3,4 % na 1,4 %. Jedným z dôvodov, pre ktoré rezort sociálnych vecí predložil parlamentu takýto návrh, je časté zneužívanie práceneschopnosti. Zamestnávatelia si budú vedieť svojich ľudí lepšie ustrážiť, myslí si vedenie rezortu, ktoré ráta s tým, že sa priemerná práceneschopnosť v SR po 1. januári, odkedy má zákon začať platiť, zníži. Niektorí predstavitelia zamestnávateľov, ktorých sme oslovili, neveria, že zákon naozaj platiť bude. Ing. Ľudmila Selepová, ekonomická riaditeľka Patria I., s. r. o., z Prievidze preto zatiaľ ani presne nevyčíslila predpokladaný dosah pre firmu. Vie však, že tých 150 zamestnancov tejto tlačiarne vymeškalo za prvých osem mesiacov tohto roka z dôvodu práceneschopnosti 1251 dní. Ak by už platila nová právna úprava, z tých 1251 dní by firma musela hradiť nemocenskú za 1188 dní. „Vychádza to približne tak, že

zníženie odvodov

nám prinesie asi 450-tisíc Sk a práve toľko asi vydáme ako náhradu príjmu počas dočasnej práceneschopnosti našim zamestnancom, takže to by bolo jedna k jednej. Priznám sa však, že si to neviem predstaviť v praxi,“ podotýka L. Selepová. Nevie totiž, ako zabezpečiť kontrolu, veď pracovníčky na svojom oddelení má vyťažené. Podobné otázky kladie aj Ing. Zuzana Šedivá, riaditeľka hotela Hubert, Gerlachov: „Čakáme na vykonávací predpis, pretože veľa vecí nie je jasných. Akým dokladom sa nám bude musieť zamestnanec preukázať? Bude lekár zodpovedný za vypísanie práceneschopnosti? Nebude to tak, že budeme uznávať doklady o PN len od lekárov, ktorých budeme považovať za dôveryhodných?“ Aj v Hospodárskom denníku sme už dávnejšie, ešte keď sa po prvý raz objavila myšlienka preniesť zodpovednosť za vyplácanie nemocenskej na zamestnávateľov (a to bolo za predchádzajúcej vlády, ktorá od toho napokon na nátlak zamestnávateľských zväzov a združení upustila), upozorňovali, že sa to síce dá, ale chce to isté nástroje, napríklad zavedenie závodných lekárov, ktorí jediní budú môcť PN vypisovať. Lenže menšia firma ho nezaplatí... A v dnešnej situácii, ako hovorí Ľ. Selepová, bude asi ťažko možné určiť konkrétneho lekára, od ktorého sa bude doklad o PN uznávať, keď pacient má právo slobodnej voľby, vybral si lekára a ten pozná jeho zdravotný stav. Vyčkávaciu pozíciu zaujala aj Marta Stuhlová, šéfka upratovacej firmy STUSA, s. r. o., v Bratislave, ktorá čaká, až bude norma uverejnená v Zbierke zákonov. Nepovažuje však túto úpravu za sympatickú pre zamestnávateľov a najviac jej prekáža, že nemá reálny

nástroj kontroly,

či je človek naozaj chorý a či sa lieči. „To mám kúpiť auto, zamestnať ďalšieho človeka, aby obchádzal práceneschopných u nich doma?“ pýta sa. „V rámci Bratislavy by sa to hádam ešte ako-tak dalo zvládnuť, ale dosť ľudí dochádza z okolitých dedín. Som presvedčená, že to budú zneužívať, len čo sa im táto možnosť naskytne. Naši zamestnanci majú aj iné zdroje príjmu, sú pestovateľmi zeleniny, a tam býva dosť sezónnych prác, takže zneužívanie naozaj hrozí.“ Ani Ladislav Tomáš z Hankin Mode v Kežmarku nevidí spôsob, ako kontrolovať zamestnanca, či je naozaj chorý a dodržiava liečebný režim, veď pracovníčky dochádzajú z okruhu 20 km. „Načo je však potom Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, načo sú posudkoví lekári?“ pýta sa L. Tomáš. „Štát presúva zodpovednosť na plecia zamestnávateľov,“ konštatuje trpko. Ing. Jozef Marhefka, konateľ BAU-land, spol. s r. o., firmy, ktorá obchoduje so stavebným materiálom a zamestnáva 15 zamestnancov, nám povedal, že by sme sa mohli takisto opýtať, či už má vyčíslené zvýšenie DPH a energií. Je presvedčený, že

firmu to postihne

a neverí prepočtom ministerstva o profite z nižších odvodov. „My sme systém nikdy nezneužívali a nikdy sme mimo sezóny neposielali ľudí na maródku,“ zdôrazňuje. „Naši pracovníci si ani nedovolia maródovať, s výnimkou dlhodobých, operácií a úrazov,“ tvrdí. „Faktom však je, že predvídať epidémie virózy alebo chrípky nedokážeme. Po roku praxe vám to povieme.“ Negatívny dosah nového zákona na firmu a jej zamestnancov však očakáva Ing. Miloš Benkovič, podpredseda Jednoty - SD Nitra: „Jednoznačne na tom prerobíme, zatiaľ však nevieme o koľko. Máme tisíc zamestnancov a priemernú chorobnosť 16,7 dňa ročne. Sú v tom aj niekoľkomesačné maródky, takže v tejto chvíli netušíme presne, čo to urobí.“ Je však presvedčený, že na to nakoniec doplatia zamestnanci, keďže zdroje sú obmedzené a treba rátať aj s ďalšími dosahmi zo zvýšenej DPH a zvýšenia cien energií. „Myslím si, že tí, čo rozhodujú o týchto veciach, zabúdajú, že Slovensko sa nekončí pri bratislavských Zlatých pieskoch,“ poznamenal ešte M. Benkovič. A na záver ešte jeden moment tohto prazvláštneho zákona, na ktorý nás upozornila Z. Šedivá: „Bola by som veľmi nerada, keby táto povinnosť zamestnávateľa vniesla do pracovnoprávnych vzťahov podozrievanie.“

Zuzana Krútka