Manažérska výzva

Devín skanzenom sa nestane

„Robiť starostu tejto mestskej časti je pre mňa silná manažérska výzva. Devín si to zaslúži a ja predpokladám, že to bude miesto, kde aj ostanem. Práca ma napĺňa a dostavujú sa prvé výsledky. Je to tiež práca s ľuďmi. U mňa to tak bolo aj predtým a je to tak aj teraz,“ povedal pre Hospodársky denník starosta Devína Jozef Paczelt, ktorý je v tejto funkcii od posledných komunálnych volieb. „Ak si odmyslíme, že ešte nedávno som robil s umením a teraz ako starosta, tak aj v tomto prípade ide o kreatívnu činnosť. Je jedno, či na jej konci je napríklad dobre urobený historický film alebo vybudovaná obec. Podarilo sa nám odsunúť silný nápor hroziacich exekúcií. V Bratislave a na Slovensku sú ľudia a podnikateľské subjekty, ktorým záleží na rozvoji tejto mestskej časti. Pomohli a pomáhajú nám v neľahkej situácii,“ vyznáva sa nám starosta.

Čo najmä sťažuje život vašim obyvateľom?

- Predovšetkým protipovodňová ochrana, nedostatočná infraštruktúra, rozbité komunikácie. To sú problémy, s ktorými naša samospráva stále zápasí. Čo sa nám však podarilo, a na to som mimoriadne hrdý, je zrekonštruovanie kultúrneho domu. Obnovujeme námestie, ktoré bude veľmi pekné, s pešou zónou. Čo je dôležité, po dohode s magistrátom mesta sa podaril na jarné mesiace dohodnúť začiatok výstavby kanalizácie na Kremeľskej ceste s kompletnou generálnou opravou zvršku. Zadlženie obce vzniklo zlým podnikateľským projektom. Predchádzajúce vedenie samosprávy veľmi nehospodárne vzalo krátkodobý úver. Keď nebolo z čoho

platiť úroky,

mestská časť sa zadlžovala a preplácala úver zmenkou, zmenku úverom atď. Roztočila sa špirála, ktorá dnes predstavuje asi 780 miliónov korún. Z toho asi 360 miliónov tvorí istina a zvyšok sú úroky. Na Devín boli uvalené exekúcie, došlo k rôznym, doteraz nevysvetleným ekonomickým operáciám, ktoré sú predmetom šetrenia príslušných orgánov. S prostriedkami obce sa nakladalo veľmi nehospodárne. Ak by k tejto situácii nedošlo, z Devína by bola jedna z najatraktívnejších a najbohatších častí Bratislavy.

Čo sa od leta 2002 urobilo na ochranu Devína pred povodňami, ktorými hrozí Dunaj a Morava? Vlani viacerí obyvatelia utrpeli značné škody.

- Tak, aby to obyvatelia videli, sa doteraz neurobilo nič. Spravil sa však veľký kus práce na predprojektovej a projektovej príprave. Prvé zásadné protipovodňové opatrenia by sa mali začať realizovať koncom budúceho roka alebo v skorých jarných mesiacoch nasledujúceho. Sú určené protipovodňové línie. Stabilne budú ochraňovať proti päťdesiatročnej vode, pričom sa zhotoví aj predpríprava na mobilné hrádze proti storočnej vode.

Devín je mimoriadne atraktívne miesto. Pred desiatkami rokov tisíce ľudí chodili na Slovanské dni na hrad a do priľahlého amfiteátra...

- Amfiteátre vo všeobecnosti sú len účelovo využiteľné na krátku časť roka. Vyžadujú však údržbu a potrebujú peniaze. Ekonomicky ani ináč nie je žiadnou výhodou mať takýto veľký amfiteáter. Pre Devín stačí ten, ktorý ideme v súčasnosti stavať s kapacitou do tristo ľudí, čo je dostatočné a nie je to ani finančné náročné. Budova starého amfiteátru je opretá

o hradný vrch,

ktorý je poznačený eróziou. Nachádza sa tam veľmi cenná flóra a fauna, aká údajne nie je nikde inde v Európe. Ochranári ani pamiatkari už nesúhlasili s obnovením veľkého amfiteátru. Je už zdevastovaný a sotva by sa našlo dostatok prostriedkov, aby sa dal do pôvodnej podoby. Budova, ktorá je jeho súčasťou, je čoraz v dezolátnejšom stave. Vzhľadom na to, že sa v nej konali cvičenia útvarov osobitného nasadenia (kukláčov), celé vnútro je rozbité. Spodnú časť sme však prenajali, je tam stánok rýchleho občerstvenia. Jednou z podmienok je, že budova bude vyčistená. Rokujeme o tom, aby bol z nej funkčný objekt, ale bez amfiteátra.

Aká je perspektíva Devína ako turistického miesta? Hrad a jeho história sú nesmierne zaujímavé, symbolizujú aj korene našej štátnosti.

- Ak nebudeme mať dokončenú infraštruktúru, veľmi ťažko sa nám bude Devín, ako centrum turistického ruchu budovať. Výhľadový plán Devína hovorí o tom, koľko by tu malo byť obchodov, hotelov, občerstvovacích zariadení. Zriadime nový informačný systém, máme schválený dopravný generel... Keď nebudeme mať dostatok prostriedkov na základné veci, ťažko sa bude ďalej zveľaďovať turistická nadstavba.

Predsa len, skúste poskytnúť „fotografiu“ jeho budúcnosti. Aký bude Devín moderný a zároveň spojený s históriou?

- Nútite ma do vizionárstva. Devín by za žiadnych okolností nemal byť stavebne zrastený s Bratislavou ani s Devínskou Novou Vsou. Týmto základným opatrením sa podarí udržať jeho jedinečnosť a atraktívnosť. Nemám však na mysli to, aby sa z neho stal skanzen. Bol by som však nerád, keby stratil svoju identitu. Stane sa však bydliskom mnohých Bratislavčanov. O pozemky a bývanie tu bude značný záujem. Naša predstava je vybudovať otvorené, kozmopolitné

turistické centrum

s dokonalou sociálnou a inou vybavenosťou tak, aby sme nepodľahli nejakému zúrivému komunálnemu rozvoju. Aby sme si zároveň zachovali svoj vlastný charakter. Chystáme sa dokončiť aj osobný prístav na Dunaji. Pod hradným bralom tak budú môcť zakotviť aj veľké výletné lode, ktoré zvyknú zastaviť len v Bratislave. Veď Devín je na medzinárodnej vodnej ceste a na sútoku Moravy s Dunajom. Tým sa k nám priblíži nielen Rakúsko, ale celá Európska únia, ba dokonca svet. Základný vstupný kapitál na to už máme, veríme, že sa nám podarí získať aj prostriedky z fondov Európskej únie.

Aký je váš najsilnejší manažérsky zážitok za uplynulých desať mesiacov?

- Vôbec celé pôsobenie na radnici je manažérsky zážitok. Základná premisa z toho pre mňa je, že morálne sa v tejto funkcii nedá prerobiť. Ide o neuveriteľné množstvo problémov, ktoré treba v priebehu dňa riešiť, od rozhádaných susedov až po zonálne štúdie. O komunálny život som sa však zaujímal dávno predtým, než som sa stal starostom. Zatiaľ sa mi môj program a úmysel daria plniť. Čo je negatívne, to je istá skostnatenosť časti nášho poslaneckého zboru. Komunikácia je niekedy sťažená a vyžaduje si nesmierne množstvo energie na to, aby človek presvedčil o opodstatnenosti a správnosti svojich krokov.

do plošky polotučne, kurzívou

Mestská časť Bratislavy - Devín predstavuje atraktívny priestor a možnosti. Obdobie od roku 1946 do 1989 ho negatívne poznačilo na infraštruktúre, ekonomickom a sociálnom zázemí. Ako sa ukázalo, bola to aj značná výhoda, pretože na jeho území je zachovaná príroda. Bola tam stavebná uzávera a veľmi prísne kontrolované hraničné pásmo s Rakúskom. Podarilo sa preto zachovať viaceré prírodné unikáty, či už na hradnom vrchu alebo v povodí rieky Moravy. Obec v súčasnosti prechádza celkovým prerodom. Jeho ekonomická situácia však nie je dobrá. Zadlženosť predstavuje približne 780 mil. Sk, čo je priemerne asi jeden milión na každého stáleho obyvateľa. Výrazný dosah na obyvateľov to však nemá, lebo obec prejavila ochotu túto situáciu riešiť. O Devíne, jeho súčasnosti a najmä perspektívach sme sa porozprávali s jeho starostom Jozefom Paczeltom, ktorý je v tejto funkcii desať mesiacov.

Vladimír Turanský