|
|||||||||||||||||
Piatok 3.Októbra 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prídu o vydávanie licencií?Novela zákona o ÚRSO vyvoláva nespokojnosť na oboch stranách Hoci už vlani koncom roka spotrebitelia z radov podnikateľov upozorňovali na nevyhnutnosť novelizovať zákon č. 276 z roku 2001, na základe ktorého vznikol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), návrh novely sa dostal na rokovanie Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie až tento týždeň. Množstvo pripomienok a výhrad k nemu signalizuje, že predložená podoba je doslova na míle vzdialená očakávaniam. Dokonca vyvoláva nespokojnosť na oboch stranách. Pre lepšie pochopenie pripomeňme, že od 1. 1. 2003 stanovuje regulované ceny v SR - vodné, stočné, elektrinu, plyn - ÚRSO ako nezávislý úrad a nie MF SR, ktorého kroky často podliehali politickým vplyvom. No hneď prvé rozhodnutia ÚRSO na sklonku minulého roka vyvolali búrlivé protesty spotrebiteľov. Týkali sa najmä transparentného stanovenia oprávnených nákladov a primeraného zisku regulovaných subjektov či absencie akejkoľvek možnosti odvolať sa proti jeho rozhodnutiam. Dokonca kritické hlasy tvrdili a vlastne dodnes tvrdia, že pri minuloročných rozhodnutiach ÚRSO vychádzal len z analýz zahraničnej spoločnosti NERA a z podkladov, ktoré mu predložili regulované subjekty. V nich vraj naservírovali určitú výšku oprávnených nákladov a viac-menej svoje podklady aj presadili. A reálny podľa nich je tiež predpoklad, že na stanovenie maximálnych cien aj na budúci rok bude ÚRSO opäť v prvom rade rešpektovať predložené oprávnené náklady regulovaných subjektov. Predstavitelia veľkých podnikov a niektorých podnikateľských združení sa ešte na sklonku minulého roka síce pokúsili predložiť poslanecký návrh novely zákona, no nakoniec súhlasili s tým, že novela pôjde ako vládny návrh, lebo treba doriešiť aj určité otázky súvisiace s pôsobením ÚRSO. Takýto ústupok však urobiť nemali. Z avizovanej spolupráce na tvorbe novely boli nakoniec vyšachovaní len do pozície pripomienkovateľov. A väčšina z pripomienok zostala len na papieri. Hoci predstavitelia MH SR nám ešte začiatkom leta potvrdili, že na novele spolupracujú najmä s ÚRSO, diskusia o novele na pôde uvedeného výboru NR SR odhalila ďalší paradox. ÚRSO považuje predložený návrh novely za nekoncepčný, demotivačný a navrhuje ho stiahnuť. Prečo? Predložená novela navrhuje, aby pod strechu MH SR zasa prešlo vydávanie licencií na podnikanie v oblasti, kde pôsobia regulované subjekty. No tento zámer druhá strana považuje za posun späť a obmedzenie slobody podnikania. Za nesystémový krok viacerí považujú aj návrh na zníženie odmien členom Regulačnej rady. A to zo štvornásobku priemernej mesačnej mzdy na dvojnásobok. Väčšina členov Regulačnej rady nie je zamestnancami ÚRSO, ani štátnymi zamestnancami na iných úradoch. Ak stratia motiváciu, kde je záruka, že budú mať záujem vydať zo seba maximum, aby ich rozhodnutia boli objektívne? Iste, tvrdenia, že namiesto nezávislých odborníkov sa stanú závislí neodborníci, sú asi prisilné (najmä na doterajšie výhrady k rozhodnutiam ÚRSO), ale je v nich kus pravdy. Veď šesťčlenná Regulačná rada by mala pozostávať naozaj z uznávaných kapacít v danom odbore a odmena by mala pre nich vytvoriť podmienky, aby sa mohli svojej práci naplno venovať. Ich rozhodnutia totiž ovplyvňujú výraznú časť nákladov podnikov subjektov v SR, ako aj mesačné výdavky všetkých obyvateľov SR. Či si tento fakt uvedomia poslanci NR SR, je zatiaľ otázne. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh novely znižuje význam postavenia ÚRSO aj tým, že nebude predkladať ročnú informáciu o svojej činnosti plénu NR SR, ale iba príslušnému výboru, je v rozpore s proklamáciami vytvoriť silný, akceptovaný a nezávislý úrad, ktorý bude kontrolovať parlament. Žiaľ, do návrhu neprešli ani dôležité pripomienky zo strany podnikateľov. Konkrétne tie, ktoré sa týkajú transparentného posúdenia oprávnených nákladov. Zástupcovia spotrebiteľov, najmä z radov veľkých odberateľov elektrickej energie a plynu, napríklad požadovali, aby mohli rozhodnutia ÚRSO včas pripomienkovať. Márne. Ani existencia poradného orgánu (na rozdiel od viacerých krajín EÚ) nepripadá do úvahy. Vo vzduchu zostala aj požiadavka, aby rozhodnutia ÚRSO boli podložené aj tzv. dosahovými štúdiami, z ktorých by včas bolo jasné, čo spôsobí rast regulovaných cien nielen v jednotlivých odvetviach, regiónoch a celom národnom hospodárstve. Kompetentní na rast kritiky reagujú argumentom o tom, že okrem predloženej malej novely sa MH SR chystá pripraviť aj komplexnejšiu novelu. No to sú zatiaľ len sľuby do budúcnosti. Realita je taká, že ak aj predloženú malú novelu parlament napokon schváli (a podarí sa dostať do nej podnety z podnikateľskej sféry), v najbližších týždňoch nestihne nadobudnúť účinnosť. A tak stanovenie cien od 1. 1. 2 004 pôjde po starom, čiže podľa zákona, ktorý je teraz v platnosti. Zdena Rabayová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |