Sme alpskí, no nevážime si to

Brehy tokov chradnú a sú čím ďalej tým viac devastované

Lesnícko-technické meliorácie vrátane zahrádzania bystrín patrili v minulosti medzi tradičné lesnícke činnosti. Ako sa uvádza v tzv. zelenej správe o stave tohto odvetvia, išlo o špecifickú symbiózu technickej zdatnosti a citu pre prírodu, les a krajinu, ktorej naši predchodcovia v prvej Československej republike dali aj právne základy. Slovensko svojou konfiguráciou, množstvom bystrinných tokov lokalizovaných na európskej rozvodnici pripomína alpské krajiny, ktoré sú kolískou tejto činnosti. Otázkou ostáva, či tak ako v minulosti dokážeme byť citliví k prírode aj teraz. V predchádzajúcich desaťročiach sa v značných objemoch zalesňovali vysokohorské lúky a pasienky, strže a zosuvy, kde hrozilo nebezpečenstvo erózie pôdy. Budovali sa protilavínové zábrany, ozeleňovali a sanovali opustené kameňolomy, odvodňovali podmáčané časti produkčných parciel a zakladali brehové porasty. Bola snaha zadržiavať vodu v horných častiach lesných povodí a spomaľovať tak jej odtok. Vykonávali sa rôzne protierózne úpravy terénu a na bystrinách vznikali prehrádzky, stupne, prahy a ďalšie účelové objekty na obmedzenie vzniku splavenín. Robili sa protipovodňové úpravy v povodiach a vo veľkom pribúdali protipožiarne pásy. Na túto činnosť organizáciám lesného hospodárstva finančne prispieval štát. Prečo sa to v takej alebo aspoň podobnej miere nerobí dnes, ostáva záhadou. Vtedy na to financie boli a dnes spravidla výrazne chýbajú.

V súčasnosti sa lesnícko-technické meliorácie a zahrádzania bystrín vykonávajú v zmysle uznesenia vlády SR č. 731/1995. Malo by sa prakticky zabezpečovať napĺňanie ochrany lesného pôdneho fondu. Preventívnym vykonávaním týchto prác v horných lesnatých povodiach sa šetria značné finančné prostriedky na odstraňovanie následkov v dolných povodiach tokov, riek a pri čistení vodných nádrží. Do roku 1989 investovali organizácie lesného hospodárstva na tieto práce približne 100 miliónov korún ročne. Dnes sa táto činnosť utlmila alebo vôbec neexistuje. Niektoré havarijné stavy sa riešia buď na úkor zisku štátnych organizácií lesného hospodárstva, alebo preplatením udalostí poisťovňou. Vybudované diela i brehové porasty (biokoridory) v okolí drobných vodných tokov chradnú a devastujú sa.

Z doteraz vykonaných približne 760 km úprav drobných vodných tokov v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva je približne 80 percent v intravilánoch obcí. Celková dĺžka evidovaných malých tokov je v SR 28 374 km, z toho 19 618 km v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva. Delimitácia približne ich polovice na štátny vodohospodársky podnik alebo na obce prebieha veľmi pomaly. Prvého júna 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 184/2002 o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon). Ten vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových a podzemných vôd vrátane priamo závislých krajinných ekosystémov a upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb k povrchovým vodám, nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia. Vytvára podmienky na ochranu pred povodňami a určuje povinnosti štátnej správy v týchto oblastiach.

Vladimír Turanský