Ohrozené blaho obyvateľstva

Každý ako-tak vzdelaný občan je presvedčený o tom, že zvýšenie verejných výdavkov jednoznačne vedie k zvýšeniu životnej úrovne. O tom, že to tak nemusí byť, nasvedčujú skúsenosti zo Švédska. Táto klasicky socialisticky orientovaná krajina sa v roku 1990 rozhodla uskutočniť niekoľko dramatických spoločenských reforiem. Ich cieľom bolo zabezpečiť spoločenskú a individuálnu vitalitu po vstupe do EÚ. Dnes po viac ako desiatich rokoch od začiatku reforiem sa dá urobiť prvé vyhodnotenie.

Pošta, elektrika, telekomunikácie a železnice boli prvými oblasťami, kde štát prestal trvať na starých teóriách o verejnom záujme. Dnes sú tieto sektory vystavené plnej konkurencii a napríklad cena elektrickej energie je 50 % z ceny na Slovensku. Štát objavil to, že nemusí zamestnávať nezamestnaných, ale že jeho prvoradou povinnosťou je vytváranie podmienok na tvorbu zamestnanosti. Ďalším veľkým krokom bola reforma dôchodkového systému. Cieľom bolo objasniť, z čoho sa dôchodok vlastne skladá a upozorniť občanov na fakt, že výška dôchodku je závislá od množstva peňazí, ktoré sú ochotní odstúpiť v prospech vlastnej budúcnosti. Systém garantuje každému základnú sumu, ale zároveň umožňuje individuálne dôchodkové sporenie, ktoré je značne daňovo zvýhodnené. Švédi sú si vedomí toho, že nemôžu od štátu vyžadovať viac dôchodku iba preto, že sa dočasne zmení vláda.

Ani školstvo a zdravotníctvo sa neobišli bez radikálnych zmien. Základné a stredné školy sa komunalizovali. Štát si ponechal dozor, ale výkon prešiel na obce a oblasti. V zdravotníctve je najpozoruhodnejšou reformou predpisovanie liekov. Lekár je povinný predpísať liek, ktorý stojí najmenej. To platí v prípade, ak lieky majú tú istú aktívnu substanciu. Ak pacient absolútne chce iný liek, môže si doplatiť.

Viac a viac verejných služieb vykonávajú súkromné spoločnosti na základe objednávky verejného sektora.

Švédsky model, ktorý kedysi obdivovali aj krajiny komunistických diktatúr, sa nezvyčajne rýchlymi reformami dostal do popredia európskej diskusie. Francúzsky denník Le Monde už niekoľko týždňov vedie debatu o zmenách vo Švédsku a francúzski ministri cestujú častejšie do Štokholmu ako do Bruselu.

Nielen Francúzsko, ale aj Slovensko stojí pred problémom zníženia verejných výdavkov. Francúzi riskujú pokuty z EÚ a Slováci to, že verejné výdavky nás na večné časy zadlžia. Nejdem písať o ďalších črtách švédskej spoločnosti, kde platí - zákaz biť deti, kvotácia žien do verejných funkcií, dlhé voľno pre otcov pri narodení dieťaťa atď.

V čom je rozdiel medzi Slovensko a Švédskom? Začnem s tým základným. Vo Švédsku sa podstatná väčšina chlapcov učí „čúrať“ po sediačky! Reformy vo Švédsku sa uskutočňovali bez väčších protestov politikmi, ktorí mali mandát a schopnosť tieto reformy uskutočniť!

Na Slovensku máme tradíciu centrálneho riadenia s preľudnenými ministerstvami, ktorých pobočky sa nachádzajú po celej krajine. Napriek politickej vôli alebo politickej núdzi pri vstupe do EÚ sa nám dodnes nepodarilo uskutočniť ani reformu verejnej správy. Reči o regionálnej a lokálnej samospráve dostali síce zákonnú podobu, ale v skutočnosti zostalo pri rečiach.

Východisko z tejto situácie vidím iba v tom, že na Slovensku vznikne nové politické prostredie, ktoré bude mať dôveru obyvateľstva. Podľa výskumu verejnej mienky neverí viac ako jedna tretina občanov žiadnej politickej strane. Zároveň uvádza polovica tých, ktorí volili, že volili nie preto, že sú za to, čo volia, ale preto, že sú proti niekomu alebo niečomu.

Slovenská vláda považuje za úspech svoj návrh daňovej reformy. Tento úspech sa dá porovnať s okamihom, keď sa slepej kure podarí nájsť zrnko. Chvíľkové opojenie z úspechu však nerieši problém slepej kury, ktorá s pravdepodobnosťou hraničiacou k pravde zdochne od hladu. Zníženie dane o niekoľko percent je nepochybne správnym krokom, ale, žiaľbohu, jedinou pozitívnou črtou daňovej reformy. Komplikovaný výpočet základu dane s nevýhodnými perzekučnými predpismi o odpisovaní strát robí reformu zbytočnou. Reforma nerieši ani problémy holdingu na Slovensku a znevýhodňuje domácich investorov.

Aj Slovensko, tak ako Švédsko, prešlo za posledných desať rokov sériou veľkých reforiem. Na rozdiel od Švédska sú naše reformy prevažne neúčinné, a tí, ktorí ich presadili, sedia v parlamente a pripravujú ďalšiu sériu reformovania tých reforiem, ktoré nedávno schválili. Podľa mňa je povinnosťou občanov zabezpečiť, aby títo politici v ďalších voľbách už nemali možnosť deformovať slovenskú spoločnosť. Politické strany majú veľkú zodpovednosť za tých, ktorých budú nominovať v ďalších voľbách nielen do slovenskej, ale aj európskej politiky. Ak sa nám to spoločne nepodarí, tak tu máme spoločnosť, ktorá je založená na osobných a často korupčných vzťahoch, ktorej cieľom už nie je uspokojenie potrieb občanov, ale potrieb jednotlivcov a skupín, ktorým sa túto spoločnosť doteraz podarilo ovládnuť.

Alexander F. Zvrškovec