Plusy a mínusy ruského rastu

Ako sa vyhnúť nebezpečenstvám ekonomickej formy globalizácie?

Akademik Leonid Abalkin patrí medzi uznávané ruské kapacity v oblasti ekonomiky. V súčasnosti je riaditeľom známeho Ekonomického inštitútu RAN a viceprezidentom ruskej pobočky Medzinárodnej únie ekonómov (MUE). Práve ako člen misie MUE minulý týždeň navštívil Bratislavu, kde sa stretol so slovenskými politickými a ekonomickými lídrami. V rozhovore pre Hd hovorí o súčasnom Rusku a jeho pozícii vo svete.

Ako hodnotíte súčasnú úroveň slovensko-ruských hospodárskych vzťahov?

- Nemám veľký prehľad o súčasných vzťahoch medzi našimi dvoma krajinami. Názor som si vo veľkej miere utváral na základe toho, čo odznelo na tomto fóre. Zrejmé je, že naša ekonomická spolupráca v minulosti bola omnoho intenzívnejšia, ako je teraz. Perspektívy jej zlepšenia sú na oboch stranách. Obe krajiny však musia v tomto smere prijať určitú stratégiu. Ľúto mi je, že v súčasnosti takáto stratégia neexistuje ani v Rusku, ani na Slovensku. Do budúcnosti by sme si mali vytvoriť systém priorít. Určite by sme rýchlo zistili, že mnohé odvetvia poskytujú veľké možnosti na spoluprácu. Či už ide o strojárstvo, obchod alebo využite ruského plynu. Vytvorením stratégie by sme naše obchodné vzťahy dostali na vyššiu úroveň.

Po kríze koncom deväťdesiatych rokov ruská ekonomika zaznamenáva pozoruhodný rast. V čom vidíte hlavné príčiny priaznivého vývoja?

- Veľa som písal o dôvodoch úspechu ruskej ekonomiky v posledných rokoch. Ako ste spomenuli, rast odštartoval v neskorých deväťdesiatych rokoch. Oživenie ekonomiky nastáva s nástupom J. Primakova ako predsedu vlády. Bolo to obdobie agresie proti Juhoslávii. Veľké napätie, ktoré vzniklo v období krízy, povzbudilo Rusov, aby znovu začali budovať svoje hospodárstvo. Ďalšou príčinou je príchod nového ruského vedenia na čele s prezidentom Putinom. Ďalej je tu túžba Rusov znovuzískať určitý sebarešpekt po kríze, ako aj celý rad ďalších sociálnych a politických faktorov.

Rast ruskej ekonomiky odštartoval pred piatimi rokmi, no musím povedať, že súčasný vývoj má nielen svoje plusy, ale aj mínusy. Náš inštitút preto často kritizuje súčasnú ekonomickú politiku a navrhuje alternatívne koncepcie, ktoré by mohli zabezpečiť Rusku perspektívy trvalej stability. Súčasný rast ruského hospodárstva totiž nie je tak ani výsledkom vnútorných ekonomických opatrení, ale skôr za to môžu vonkajšie faktory, najmä rast cien ruských exportných komodít na svetových trhoch. Podľa nás by bolo omnoho lepšie, ak by sa rast zakladal na úspešnej domácej politike. Na to by bola potrebná modernizácia viacerých priemyselných odvetví, ako aj poľnohospodárstva. V súčasnosti, bohužiaľ, k tomu nedochádza.

V poslednom čase sa veľa píše o ekonomických záujmoch Ruska v povojnovom Iraku. Akým spôsobom by si ich Rusko malo ochrániť?

- Je to veľmi široká otázka, pretože sme mali obrovské investície v Iraku a Irak má veľmi veľký dlh voči Rusku. Nechystáme sa vzdať tohto dlhu, ale budeme sa snažiť zmeniť podmienky jeho splácania, aby boli čím lepšie ochránené naše práva. Predpokladáme, že ruským spoločnostiam zostanú práva na ťažbu ropy v krajine a vedieme o tom rozhovory. Vieme, že aj Irak má záujem o import ruských výrobkov. Tieto faktory budú v rozhodujúcej miere vplývať na vývoj počas nasledujúcich desiatich rokov. Robíme politiku, aby sme ochránili naše záujmy. Musíme pritom mať na zreteli, že v Iraku majú vlastné záujmy aj Američania, Briti, Francúzi a ďalšie krajiny, takže celý proces bude o to zložitejší. Ako to už v politike a diplomacii chodí: dva kroky dopredu, jeden dozadu.

Slovensko je na prahu vstupu do Európskej únie. Ako táto udalosť môže ovplyvniť naše vzťahy?

- Je známym faktom, že čoraz viac a viac krajín sa stáva členom EÚ. Zo skúsenosti môžeme povedať, že to neohrozuje vzťahy Ruska s týmito krajinami. V medzinárodnej politike a ekonomike sú faktory, ktoré omnoho viac vplývajú na vzťahy medzi krajinami ako EÚ. Povedzme Svetová banka či Medzinárodný menový fond. Uvediem príklad, o ktorom sme diskutovali aj na tejto konferencii. Ide o situáciu v Moldavsku. Vývoj v tejto krajine vo veľkej miere ovplyvňuje Medzinárodný menový fond. V Moldavsku majú pomerne rozvinutú produkciu vín. MMF nalieha na ich privatizácii, čo je v rozpore s akoukoľvek logikou. Pred niekoľkými rokmi MMF vyvíjal nátlak aj na Rusko. No dnes si už neberieme pôžičky od fondu, navyše splácame staré dlhy, takže nás ovplyvňovať ani nemôžu. Moldavsko, naopak, je nútené brať si nové pôžičky, keďže nie je schopné splácať tie staré. Opakujem, rozšírenie Európske únie ma neznepokojuje, je to normálny proces. Skôr sa obávam veľkého vplyvu nadnárodných ekonomických štruktúr, ako je MMF, Svetová banka či Svetová obchodná organizácia.

Z toho, čo hovoríte, usudzujem, že nie ste práve najhorlivejším stúpencom globalizácie...

- Pred niekoľkými dňami sme sa tejto témy dotkli aj na tomto podujatí. Vieme, že každá minca má dve strany. Globalizácia má svoj objektívny obsah a ekonomickú formu. Ide o reálny, celosvetový proces a bojovať proti nemu je to isté ako pľuť proti vetru. No ekonomická forma globalizácie môže mať úplne opačné účinky. V súčasnosti sa objavujú snahy presadiť monopolistickú formu globalizácie. To nie je v záujme všetkých krajín, získavajú tým len tí bohatší. Prednedávnom vyšla kniha držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha Stiglitza, kde píše práve o týchto dvoch stranách globalizácie. Je užitočné si ju pozrieť, lebo je niekedy ozajstným umením správne analyzovať obe strany procesu. Zoberme si príklad ruského vstupu do WTO. Uvedomujeme si, že náš vstup do organizácie je objektívnym cieľom, ktorý môže pomôcť Rusku. Na druhej strane sa často nezhodujeme so spôsobom, ako WTO ovplyvňuje politiku členských krajín. Optimálnym riešením je nájsť vyvážený model medzi národnými záujmami na jednej strane a potrebami globalizácie na druhej strane. Ani jednu z týchto dvoch strán by sme nemali uprednostňovať.

Jedným z problémom ruskej ekonomiky je obrovský vplyv oligarchov. Ako by proti tomuto fenoménu mala bojovať ruská spoločnosť?

- V prvom rade len na právnych základoch. Čiže nie je možné ísť nad rámec platných zákonov. Ak sa na problém pozrieme z tejto strany, nastoľuje sa otázka, kto môže vlastniť ruské prírodné bohatstvo - rudy, plyn, lesy a ďalšie. Pôda môže prechádzať do súkromného vlastníctva. A je to nevyhnutný proces. Ale prírodné zdroje, ktoré sa nachádzajú niekoľko kilometrov hlboko pod zemským povrchom, by mali patriť celému ruskému národu. Treba nájsť preto ekonomické a právne mechanizmy, aby sa zisky z týchto prírodných zdrojov spravodlivo distribuovali medzi všetky vrstvy ruského obyvateľstva. V súčasnosti sa hľadá účinný model, pričom sú do diskusie zapojené aj mnohé ruské mimovládne organizácie vrátane odborov a zamestnávateľských zväzov. Do celého procesu výrazne vstupujú aj médiá, ktoré neraz majú rozhodujúce slovo, keďže dokážu dokonale formovať verejnú mienku. A nie je tajomstvom, že médiá často presadzujú názory tých skupín, ktoré majú najviac peňazí. Čiže ide o zložitý problém. Nesmiete porušiť slobodu slova, pritom médiá nie celkom pravdivo vykresľujú skutočnosť, keďže sú ovplyvnené oligarchami. Moc oligarchov je v každom prípade veľkým problémom, proces boja proti ich vplyvu sa neskončil a bude pokračovať. No našou povinnosťou je vyrovnať sa s ťažkosťami na základe princípov demokracie a v rámci platných zákonov. K celej veci pritom musíme pristupovať z pozície vyšších ruských národných záujmov.

Rastislav Boldocký