ŤAŽKÝ BALAST MINULOSTI

Príliš ťažký je v Európe balast minulosti. Na jednej strane Európa volá, aby sa proces zmierenia medzi donedávna rozvojnovanými Srbmi, Chorvátmi a Bosniakmi a aj v Kosove čo najskôr ukončil, aby sa urobila hrubá čiara za minulosťou, a na druhej strane sú tu politické kruhy či dokonca štátnici, ktorí opakovane vyvolávajú ducha (ne)spravodlivosti druhej svetovej vojny. Pre strednú Európu mimoriadne citlivá téma povojnového vývoja udalostí sa dostala na „najvyšší politický pretras“ počas utorkového a stredajšieho rokovania v Gdansku poľského prezidenta Aleksandra Kwašniewského s jeho nemeckým kolegom Johannesom Rauom. Obaja štátnici najskôr oznámili, že na pondelkovom summite prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4) v Maďarsku bude prezentovaná iniciatíva na odsúdenie tzv. divokého odsunu sudetských Nemcov z Československa po druhej svetovej vojne. Priame telefonické linky medzi metropolami jednotlivých štátov sa krátko na to doslova rozžeravili. Ak sa tým zaoberá Nemecko, prosím, išlo o Nemcov, ale prečo v tejto otázke majú byť iniciatívni aj Poliaci či Maďari (hostitelia summitu V4)?

Okamžitý kritický postoj zaujal český prezident Václav Klaus, ktorý iniciatívu susedných prezidentov nazval výbušnou a neproduktívnou. Klaus dôrazne podčiarkol, že predmetná téma je vecou bilaterálnych riešení a nejde o problém celoeurópsky či medzinárodný. Možno práve pre kritické vyjadrenia Klausa a aj premiéra ČR Vladimíra Špidlu, že prvá verzia textu z Gdanska neodkazovala na príčinu vyháňania - druhú svetovú vojnu rozpútanú nacistami -, v stredu prezidenti Rau a Kwašniewski už svoje vyhlásenie o povojnovom odsune sudetských Nemcov z ČSR zmiernili. Stredajšia výzva oboch štátnikov nakoniec vyzýva na diskusiu o presídľovaní národov, ich útekoch a vyháňaní. Kwašniewski si však neodpustil ironickú poznámku na adresu Prahy, keď vyhlásil, že „česká rozviedka je asi najlepšia na svete, keď už v utorok poznala text, ktorý sme prijali až v stredu“, za čo ho Rau pochválil.

V pozadí tejto ironicko-sarkastickej poznámky je však téma mimoriadne vážna: ako sa čo najelegantnejšie a raz navždy vyrovnať z dedičstvom minulosti? Lebo napríklad šéf českej vlády nesúhlasí ani s upravenou verziou Gdanskej deklarácie. „Otázky, ktoré pramenia z bývalých konfliktov v Európe, sa týkajú veľmi širokého okruhu európskych krajín. Je preto škoda, že nemecký a poľský prezident vydali svoje vyhlásenie k týmto tradične citlivým otázkam skôr, než by sa na potrebe a konkrétnej podobe takejto výzvy prípadne zhodli aj predstavitelia týchto európskych krajín,“ uviedol Vladimír Špidla. Naopak. Rau a Kwašniewski by chceli, aby sa spory minulosti riešili na „vyššej inštancii“, teda na úrovni Európskej únie a aby sa zriadilo akési Európske centrum proti vyháňaniu. Europeizácia tohto problému, ako včera uviedol nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, však skrýva riziko, že sa zabudne na vážne diskusie, ktoré by sa mali konať na národných úrovniach v Nemecku, ČR, Poľsku, na Slovensku (ak sa má proces týkať aj odsunu Maďarov zo Slovenska). To isté zaznieva aj z Hradčian v Prahe.

Podobné deklarácie môžu vzbudiť oprávnené otázky, či ešte pred budúcoročným rozšírením EÚ sa medzi Európanov nezaseje nové semienko sporov (nedoriešené aspekty minulosti) a či takýto unilaterálny a poľskou stranou vopred neprekonzultovaný ťah, ktorý sa chce zviditeľniť na fóre V4, nespochybní aj samotnú existenciu Vyšehradskej štvorky. Lebo je jasné, že Budapešť sa veľmi rada pridá k podobným iniciatívam (najnovšia desaťtisícová listová kampaň Maďarov zo Slovenska, ktorí sa cítia poškodení Benešovými dekrétmi, iste nie je samoúčelná!) a vo „vé štvorke“ tak môžu vzniknúť dva tábory: Poľsko a Maďarsko verzus ČR a Slovensko.

Najpozitívnejšou stránkou celej veci je spoločná výzva nemeckého a poľského prezidenta, že odteraz už nebudú platiť žiadne nároky na hmotné odškodnenie, vzájomné obviňovanie a predkladanie účtov za straty a zločiny bývalej vojny. Čiže žiadne budúce útoky na rozpočty ČR, SR, ale aj Poľska zo strany sudetských Nemcov, karpatských či hornouhorských Maďarov. Veľmi dôležitá vec! Práve to je tá hrubá čiara, za ktorou by mali dostať priestor už iba historici.

Iaromír Novák