Zmeny áno, ale premyslené

Daňový výpadok môže v roku 2004 opäť spôsobiť rozpočtové problémy

Napriek niektorým optimistickým prognózam zahraničných inštitúcií o ekonomickom raste Slovenska v tomto a budúcom roku treba pre objektívnosť zdôrazniť aj to, že v druhom polroku 2002 predstavoval ekonomický rast 4,8 percenta, pričom v poslednom kvartáli vlaňajška to bolo viac ako päť percent. V prvom štvrťroku tohto roka predstavoval 4,1 percenta a v druhom iba 3,9 %. Podľa toho je evidentné, že vlna ekonomického rastu kulminovala v druhom polroku 2002 a tempo rastu sa spomaľuje. Podľa analytikov to má niekoľko príčin. Predovšetkým došlo k reštrikciám v podobe zvýšenia daní, nárastu cien a poklesu reálnych miezd. Tým zároveň klesla konečná spotreba obyvateľstva napriek tomu, že po roku 2000 sa prijalo výrazné zníženie sadzieb priamych daní. Neprejavilo sa to v očakávanom raste fixných investícií, ktoré stagnovali a v tomto roku dokonca klesajú. Podľa toho akoby sa nepotvrdilo, že keď sa znižujú priame dane, najmä právnických osôb, automaticky to nemusí viesť k rastu investícií. Podľa odhadu odborníkov v roku 2003 môže byť ekonomický rast Slovenska na úrovni 3,6 percenta a možno aj nižší. Ak by to bola pravda, spochybňovalo by to mieru rastu, s ktorou sa uvažuje v rámci štátneho rozpočtu na budúci rok, alebo aj v strednodobom finančnom výhľade. Analytici zároveň majú čo robiť, aby sa seriózne vyrovnali aj s faktormi deklarovaného poklesu nezamestnanosti a na druhej strane prírastku zamestnanosti.

V tomto roku došlo k „výbuchu“ štátneho rozpočtu. Napriek tomu ministerstvo financií stále tvrdí, že boli dodržané základné makroekonomické proporcie - ekonomický rast, miera nezamestnanosti a inflácie. Rozpočet sa rozsypal preto, lebo vnútorná štruktúra rastu hrubého domáceho produktu je celkom iná ako predpokladala vláda, najmä pokiaľ ide o spotrebu, rast investícií a ďalšie faktory, ktoré sú viazané na vývoj plnenia daňových príjmov. Kabinet zareagoval

„balíkom opatrení“

smerujúcich do spotrebných daní. Napriek tomu nie je vylúčené, že do konca tohto roka výpadok príjmov v štátnom rozpočte môže byť 10 až 15 mld. Sk. Aj poslanci parlamentu, ktorí budú rokovať o budúcoročnom rozpočte, by mali zvážiť, či sa jeho konštrukcia nedopúšťa podobnej chyby ako sa stalo pri rozpočte na tento rok. Tempo ekonomického rastu sa v roku 2004 očakáva na úrovni 4,1 percenta. Príjem z DPH sa plánuje v objeme 97,7 mld. Sk, teda o 14 mld. Sk viac, ako je plán na rok 2003 (84 mld. Sk). Tento príjem do štátneho rozpočtu sa však nemusí dosiahnuť a výpadok môže byť až okolo 10 mld. Sk. To znamená, že rozpočet na rok 2004 v podstate plánuje oproti možnej realite roku 2003 nárast príjmov z DPH v objeme až 25 mld. Sk. Je to reálne? Tým sa v rozpočte vytvárajú na rok 2004 výrazné riziká. Miera inflácie bude ďalej spôsobovať znehodnocovanie vkladov a pokles reálnych miezd. Základným rizikom rozpočtu je aj nadsadený ekonomický rast, ale aj očakávania v stúpaní zahraničného dopytu a predpoklady vo zvýšení investičných aktivít viazaných na zníženie priamych daní. Za nadsadený, ba až za nepochopiteľný je označovaný vládou

očakávaný rast

konečnej spotreby domácností. Kabinet pritom vie, že ceny porastú a reálne príjmy nie. Podľa dôvodovej správy k zákonu o dani z príjmov sa celkový mínusový dôsledok vo vzťahu k štátnemu rozpočtu na rok 2004 odhaduje až na 20,6 mld. Sk. Vláda očakáva, že v dlhodobejšom horizonte tento prepad bude kompenzovaný rastom investícií. Môže však ísť o omyl, lebo zníženie daňového zaťaženia právnických i fyzických osôb samo osebe nemusí vyvolať investície v predpokladanej miere. Pritom konštrukcia prijatej rovnej dane bude znamenať značné prehĺbenie ekonomickej a sociálnej disproporcie medzi jednotlivými skupinami obyvateľov. Významne posilní majetkovo a finančne silné skupiny osôb, hoci podľa reprezentatívnych prieskumov najväčší počet občanov kritizuje práve vysokú sociálnu nerovnosť v našej spoločnosti.

V tejto situácii spomínaný takmer istý 20-miliardový výpadok v štátnom rozpočte má byť nahradený neistými príjmami zo spotrebných daní a z DPH. Vláda si je toho vedomá a zostavila základný zákon roku 2004 tak, že v značnej miere počíta s príjmami z privatizácie. To by však znamenalo, že by sa prejedol veľký balík peňazí z dôvodu zakrytia finančných problémov. V tejto súvislosti sme v NR SR zaregistrovali názory, že aj keď MMF hodnotí návrh rozpočtu na rok 2004 pozitívne, ani on sa nemusí vyhnúť chybám, hoci „je istou autoritou“. MMF aj naznačuje

niektoré riziká

budúcoročného rozpočtu. Formuluje ich však veľmi jemne. Kto sa však v tejto problematike vyzná, vie, že naznačenie takého rizika sa môže vnímať aj ako ultimátum. Podobná situácia bola aj vlani a výsledok sa dostavil v polroku. Vláda sanovala výpadok v rozpočte nekorektným zvýšením daní uprostred hospodárskeho roka.

Vladimír Turanský