Naša nedokonalá expanzia

Rastieme rýchlo, ale vedieme aj nepriaznivé rebríčky

Európska komisia (EK) zverejnila v stredu svoju pravidelnú ekonomickú správu. Z hľadiska našej ekonomiky sa dá chápať toto hodnotenie ako priaznivé a predovšetkým povzbudzujúce, pričom však nevynecháva problematické záležitosti tejto krajiny s ich možným dosahom na ďalšie napredovanie.

Podľa správy EK sa môže Slovensko tešiť na roky akcelerujúceho sa hospodárskeho rastu popri klesajúcej nezamestnanosti a postupnej redukcii deficitu verejných financií. Oproti svojej jarnej správe upravila EK odhad ekonomického rastu Slovenska o 0,1 percentuálneho bodu na úroveň 3,8 %, avšak na ďalšie roky posunula svoj odhad smerom nadol. Namiesto pôvodne očakávaného rastu 4,5 % v budúcom roku už počíta iba so 4,1-percentným nárastom. Tempo by sa malo mierne zrýchliť v roku 2005, keď by sa mal rast HDP pohybovať na úrovni 4,3 %.

Minulý rok (ktorý bol volebným rokom) expandovala slovenská ekonomika predovšetkým zásluhou silného domáceho dopytu. Tento „ťahúň“ však prišiel v tomto roku o svoje sily, keď sa verejné výdavky, ako aj súkromná spotreba znížili v reakcii na úsporné rozpočtové opatrenia, ako aj výrazné uvoľnenie regulovaných cien.

Práve druhý menovaný faktor nám zaručil vedenie v pelotóne krajín vstupujúcich do EÚ pri hodnotení inflácie. Napriek tomu, že komisia upravila odhad rastu spotrebiteľských cien na tento rok o 2 percentuálne body smerom nadol, 6,8-percentná úroveň je najvyššia v regióne. Rozdiely medzi ostatnými pristupujúcimi krajinami a Slovenskom sa v tomto smere ešte prehĺbia v budúcom roku, keď bude u nás pokračovať proces deregulácie cien energií a nájomného. Avšak po absolvovaní tohto síce bolestivého, ale nutného zákroku, by sa mal aj tento ukazovateľ vrátiť do prijateľnejších medzí.

Naopak, čoraz silnejšiu úlohu pri raste slovenskej ekonomike zohráva pozitívny vývoj zahraničného obchodu. Po minuloročnom 8-percentnom deficite bežného účtu postavila EK vzhľadom na rastúcu exportnú kapacitu svoj odhad na tento rok na úroveň 3,8 % HDP. Napriek tomu, že tento deficit bude zrejme v ďalších dvoch rokoch o niečo vyšší - asi 4,4 % HDP, takýto vývoj hodnotí komisia pozitívne.

Výrazný posun zaznamenalo Slovensko aj pri deficite verejných financií a EK s týmto vývojom prejavila spokojnosť. Na druhej strane však poukazuje na možné riziko vyplývajúce z daňovej reformy. Tá by mala byť z hľadiska rozpočtových príjmov neutrálna, čo vedie EK k názoru, že sa SR podarí naplniť cieľ zužovania verejného deficitu v nasledujúcich rokoch. Avšak predpokladané príjmy sú neisté a zároveň reformy výdavkov nie sú celkom jasne definované, čo vnáša isté riziko do budúceho naplnenie tohto scenára.

Správa teda do značnej miery prispela k utvrdeniu povesti SR ako (z)dravo expandujúcej sa ekonomiky medzi pristupujúcimi krajinami, čo zvyšuje našu príťažlivosť v očiach investorov.

Ľubica Martauzová