Teda zálohovať či separovať?

Najviac výhrad na Recyklačný fond, ich zástupcov však nepozvali

Neústupčivý postoj a odmietanie akejkoľvek ponuky ministerstva životného prostredia na konsenzus v otázke zálohovania nevratných PET obalov - tak možno charakterizovať priebeh 5. nemecko-slovenského seminára, ktorého hlavnou témou bola obalová legislatíva a jej dosah na ekonomiku a životné prostredie. Hoci sa toto podujatie uskutočnilo pod záštitou ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa, čo bol opäť prejav jeho ústretovosti a snahy počúvať aj oponentov, zástupcovia ministerstva boli v nezávideniahodnej pozícii. Na podujatie boli zrejme pozvaní len predstavitelia tzv. oprávnených osôb, čiže tých, ktorých sa dotkne avizované zálohovanie PET fliaš. A sú dlhodobo jednoznačne proti. Ich pozíciu v skratke zhrnul hneď v úvode predstaviteľ spoločnosti ENVI-PAK, keď zdôraznil, že sú nielen proti zálohovaniu, ale aj proti Recyklačnému fondu a požadujú zásadné zmeny v zákone o obaloch a tiež v zákone o odpadoch. Hoci najviac pripomienok aj v diskusiách odznievalo proti Recyklačnému fondu, transparentnosti jeho činnosti a podobne (čo sa nakoniec aj dalo očakávať, lebo sa stále opakujú), paradoxom bolo, že nik z predstaviteľov fondu na podujatie nebol pozvaný. Určite by argumenty druhej strany, teda kritizovaného subjektu, prispeli ku konštruktívnosti stretnutia a zároveň mohli prispieť k zodpovedaniu viacerých otáznikov. Tých zatiaľ pri doriešení problematiky okolo zálohovania nevratných PET obalov neubúda. Pripomeňme, že

zákon o obaloch

a odpadoch z obalov zavádza zálohovanie nevratných PET fliaš, ale termín nie je stanovený. Dôvod je jednoduchý. Ročne sa týchto fliaš v SR vyprázdni okolo 300 miliónov a čoraz viac sa podieľajú na devastácii životného prostredia. A to už nehovoriac o tom, že zaberajú čoraz viac objemu v kontajneroch na komunálny odpad, za ktorého odvoz a likvidáciu občania platia nemalé poplatky. Vzhľadom na skutočnosť, že prevzatie príslušných smerníc EÚ do slovenskej environmentálnej legislatívy je nevyhnutné, poplatky za skládky sa budú rok čo rok zvyšovať. A občania viac platiť. Veď separovanie komunálneho odpadu zostáva predovšetkým vo veľkých mestách a sídliskách stále len v polohe zbožných želaní a nie reality. Pôvodne sa zálohovanie malo spustiť už od tohto mesiaca. No pre výhrady zo strany obchodu, ako aj výrobcov a dovozcov nealkoholických nápojov, sa „odložilo“. Viac svetla okolo tejto témy mala vniesť štúdia, ktorej spracovanie podporil práve Recyklačný fond. Tá mala preskúmať

súčasný stav

obchodnej siete v SR vo väzbe na plánované zavedenie zálohového systému vrátane investičných, prevádzkových, logistických nákladov a tiež dosahov na spotrebiteľa. Odbornú oponentúru štúdie, ktorá sa uskutočnila 26. septembra, zabezpečilo ministerstvo životného prostredia. Podľa jeho predstaviteľov zatiaľ je jasné, že v súčasnej podobe by nemala slúžiť ako podklad na verejnú diskusiu. No hoci celkový záverečný posudok ešte v čase spomínaného seminára nebol logicky k dispozícii (päť dní po oponentúre), slovné prestrelky sa krútili aj okolo jej čiastkových záverov a použitých údajov. Pritom tak trochu v pozadí zostali naozaj otázky, ktoré treba v najbližších dňoch riešiť. Tou najakútnejšou je označovanie na etiketách. Schválením poslaneckého návrhu zákona v NR SR sa skrátil termín povinného označovania z 1. januára 2006 na 1. január 2004. Tí, na ktorých sa povinnosť vzťahuje,

nemajú čas

na prípravu. Navyše, podľa litery zákona v kódovom označení už má byť aj „informácia“, že ide o zálohovanú nevratnú PET fľašu. Keďže zálohovanie sa od januára 2004 s veľkou pravdepodobnosťou nerozbehne, medzeru v zákone môžu zneužiť rôzni špekulanti. Keby nazhromaždili fľaše s novým kódom a počkali na zavedenie záloh napríklad od leta budúceho roka, obchodníci by im museli vyplatiť takmer 700 mil. Sk. To by určite položilo mnohých na lopatky. Z vyjadrení kompetentných pracovníkov ministerstva vyplynulo, že do 1. januára nájdu cestu, ako eliminovať dané riziko. Na seminári vyjadrili tiež ochotu začať rokovať aj o neutíchajúcich výhradách kritických hlasov k Recyklačnému fondu. Jeho odporcovia tvrdia, že výrobcovia a dovozcovia sú schopní zabezpečiť splnenie požiadaviek európskych smerníc na znižovanie množstva odpadu z obalov (plastov), keď sa zruší Recyklačný fond, do ktorého

musia odvádzať

poplatky. Podľa nich fond aj tak nenesie žiadnu zodpovednosť za plnenie stanovených cieľov v Programe odpadového hospodárstva SR. Na druhej strane zástupcovia ministerstva životného prostredia zdôraznili, že vítajú alternatívne systémy, konkrétne založenie spoločnosti ENVI-PAK ktorých cieľom je podporiť separáciu a dosiahnuť spomínané záväzné limity znižovania množstva odpadu z plastov. Zákon im to umožňuje už v súčasnosti. Keď sa preukáže, že systém alebo systémy založené kritikmi fondu sú funkčnejšie, budú daný stav analyzovať a nevylučujú zmenu legislatívy. V danej situácii však fond významnou mierou prispieva k zhodnoteniu odpadov ako druhotnej suroviny a k rozvoju domáceho recyklačného priemyslu. Čísla o prínosoch podporených projektov to potvrdzujú. Na seminári zazneli aj informácie o problémoch, ktoré v Nemecku prinieslo zavedenie záloh na nevratné obaly - zníženie spotreby nápojov,

nižšie príjmy

do štátnej pokladnice, chaos... či o úspechoch separácie v susednom Rakúsku. Škoda len, že sa k nim, ako aj k ďalším príspevkom nemohli vyjadriť aj ďalšie subjekty. Napríklad zástupcovia ZMOS, firiem pôsobiacich v odpadovom hospodárstve atď. Vzhľadom na skutočnosť, že k dileme zálohovať či separovať sa nevyjadrili ani zástupcovia firiem, ktoré odvádzajú poplatky do iných komodít fondu (sklo, papier, pneumatiky, opotrebované oleje), ani tí, ktorí oponovali uvedenú štúdiu či spracovali štúdiu, ktorej závery hovoria v prospech zálohovania, zostáva len veriť, že samotné ministerstvo pripraví sľubovanú konferenciu na túto tému. A jej závery prispejú k definitívnemu verdiktu k otázke zálohovania. Viac ako trojročná diskusia totiž potvrdzuje, že čakanie na zmenu postojov jeho zástancov či odporcov je veľmi naivné.

Zdena Rabayová