NEVZDELANOSŤ JE STRATÉGIOU ÚPADKU

Na riešenie problémov škôl, žiakov a učiteľov na Slovensku niet dosť síl. Nedostatok financií, nedostatočné právomoci riaditeľov, únik kvalifikovaných učiteľov, nízke finančné i spoločenské ohodnotenie, to všetko charakterizuje slovenské školstvo. Od tohto školského roka dostávajú základné školy prostriedky na žiaka bez rozdielu, či ide o štátne, cirkevné alebo súkromné školy. Väčšinou však tieto prostriedky pôjdu na bežnú prevádzku, menej na skvalitnenie vyučovania. Väčšina občanov dáva učiteľom za pravdu, že sa zlostia na vládu, že nesplnila to, čo sľúbila. Podľa nedávneho hodnotenia OECD Slovensko spolu s Českom, Poľskom, Maďarskom a Mexikom patrí do skupiny štátov, ktoré medzi vyspelými krajinami vydávajú v prepočte na jedného študenta na školstvo najmenej. SR asi s 2637 USD na stredoškoláka (vysokoškolák 5325 USD) je v druhej polovici priemerných výdavkov členských krajín OECD. Ten je 6361 USD. Slovensko podľa hodnotenia zahraničných ekonómov patrí k štátom, ktorých verejné výdavky na školstvo síce v rokoch 1995 až 2000 rástli, celkový objem rozpočtu v reálnom vyjadrení sa zmenšoval. Programové vyhlásenie definuje, že treba viac investovať do školstva a vzdelávania. V prepočte výdavkov na jedného študenta je však Slovensko na chvoste: dosahujú len 19 percent HDP na obyvateľa, zatiaľ čo priemer v EÚ je 25 percent a všetky ostatné vstupujúce krajiny sa mu približujú. V Česku je táto hodnota 22 percent, v Poľsku 23 a Maďarsku 24, na Cypre dokonca 30 percent. Vzdelanie a kvalifikácia sú kľúčové pre rozvoj zamestnanosti, produktivitu práce a ekonomický rast. Tvrdenie ani nie nové, ani objavné. Žiaľ, roky nenaplnené. Aj ďalšie, že potrebné návyky sa začínajú získavať už na základnej škole a že od tu získaného vzťahu k hodnote vedomostí sa odvíja kvalita budúcej

pracovnej sily,

tiež roky opakujeme. Ak však práve tu začíname pociťovať nedostatok špičkových kvalifikovaných učiteľov, na narastanie problémov sme si už „zamiesili“. Aj výrobná prax sa často sťažuje na nedostatočnú úroveň absolventov. Tým zo stredných odborných škôl chýbajú praktické zručnosti, vysokoškolákom chuť pracovať. Zamestnávatelia vyčítajú súčasným absolventom aj menší zmysel pre zodpovednosť, ambicióznosť nepodloženú schopnosťami, ale aj nekultivované správanie či vysoké finančné nároky pri nástupe do zamestnania v porovnaní s tým, čo môžu zamestnávateľovi ponúknuť. Zamestnávatelia kritizovali aj nedobrú spoluprácu praxe a vysokých škôl pri tvorbe študijného obsahu a organizácii štúdia. Zlepšenie prípravy na povolanie by podľa nich umožnil napríklad väčší počet ročníkových a diplomových prác s reálnymi výstupmi do praxe. Zároveň navrhujú, aby sa študenti čo najskôr orientovali na spoluprácu s možnou zamestnávateľskou organizáciou, a aby sa rozšíril počet stáží. Súčasní absolventi slovenských univerzít prinášajú na trh práce aj viacero pozitív. Na druhej strane oceňujú ich informatickú gramotnosť, cieľavedomosť a väčšiu prispôsobivosť zmenám v pracovnej činnosti. Posúdenie kvality pripravenosti toho istého absolventa rôznymi zamestnávateľmi môže byť odlišné a po zavedení kreditového systému vysokoškolského štúdia, pri ktorom si študent môže v značnej miere sám

určiť obsah štúdia,

bude takéto porovnávanie jednotlivých vysokých škôl a odborov čoraz ťažšie. V súčasnosti ide na konto vysokých škôl 0,72 percenta HDP. Tento údaj nás zaraďuje na posledné miesto medzi európskymi krajinami s vysokorozvinutým školstvom. Tento rok dostali vysoké školy zo štátneho rozpočtu 8,5 mld. Sk. Aj tak im to nestačí. Tieto peniaze by mali slúžiť aj na podporu vedy a výskumu. Naše vysoké školy však v oblasti technického vybavenia často za školami v zahraničí zaostávajú. Musia si preto hľadať zdroje mimo štátneho rozpočtu. Ak si ešte pripomenieme slová J. Sachsa, že vzdelanie je nástrojom budúcej prosperity krajiny, tak je tu najvyšší čas venovať školstvu pozornosť nielen slovnú.

Eleonóra Bujačková