Spotrebiteľ vládne obchodu

Slovenskí podnikatelia rýchlo pochopili, v čom je sila zahraničných reťazcov

Obchod na Slovensku sa čoraz viac koncentruje. Prispel k tomu hlavne vstup zahraničných spoločností, ktoré prišli nielen s novými formátmi predajní, ale aj s inými formami spolupráce s dodávateľmi. Výsledok: Ak v roku 1998, ktorý bol posledný pred prvými investíciami medzinárodných obchodných spoločností v SR, predstavoval celkový obrat TOP 50 obchodných spoločností 56,83 mld. Sk, v roku 2002 bol obrat prvých 50 spoločností viac ako dvojnásobný - 121,67 mld. Sk. Vyplýva to z údajov agentúry pre prieskum trhu Terno, ktoré pre Hd poskytol Ľubomír Drahovský. Pritom až 58 % obratu dosiahlo prvých desať firiem z týchto 50. A medzi nimi sú na prvých šiestich priečkach obchodné reťazce vo vlastníctve zahraničných či medzinárodných skupín. „Ukazuje sa, že obchod v slovenských rukách im nemôže konkurovať,“ tvrdí Ľ. Drahovský a dodáva, že sa na to treba pozrieť aj z druhej strany. Podľa neho totiž slovenskému obchodu vládne aj slovenský spotrebiteľ. „On núti obchod, aby sa správal korektne, ponúkal sortiment, o ktorý je záujem, a to v relatívne

slušnej kvalite

za primeranú cenu.“ Z permanentného prieskumu slovenského trhu vyplýva, že práve vstup medzinárodných spoločností zabránil ďalšiemu zvyšovaniu cien, najmä v potravinách, kde súčasnú úroveň odborníci v polovici 90. rokov ani len nepredpokladali. „Medzinárodný obchod dokázal nekompromisne, ale jasne komunikovať s výrobcami, a tak udržal ceny,“ komentuje to Ľ. Drahovský. A čo obchod v slovenských rukách? Silným fenoménom je spotrebné družstevníctvo. Aj keď sa z jednotlivých spotrebných družstiev ani jedno neumiestnilo za rok 2002 v prvej desiatke, najsilnejších desať Jednôt dosiahlo v roku 2002 17,7 mld. Sk, čo znamená, že ako celok by mali tróniť na vrchole rebríčka TOP obchodných firiem. Takže kým medzinárodný obchod dominuje v Bratislave a v ďalších veľkých mestách, na vidieku stále hrá prvé husle družstevný obchod, a touto jeho pozíciou asi tak ľahko niekto neotrasie. Argumentov je viac: Zatiaľ čo pokus s hypermarketom Jednoty v Košiciach dopadol neslávne, formát supermarketov Terno s plochou okolo tritisíc štvorcových metrov sa ukázal z hľadiska veľkosti ako optimálny. Nezanedbateľný je však tradičný, mimoriadne dobrý vzťah

obyvateľov vidieka

k predajniam spotrebných družstiev. Keďže COOP Jednota Slovensko robí centralizovaný nákup, z čoho vyplýva, že dokáže „zjednávať“ pomerne dobré ceny, keďže spotrebné družstvá majú kvalitnú logistiku a dobré zásobovanie, družstevný obchod na vidieku tam úspešne konkuruje aj malému obchodu v súkromných rukách. Nie je však forma spotrebného družstevníctva len škrupinou, za ktorou sa v skutočnosti skrýva iná forma vlastníctva? „Analýzy ukazujú,“ tvrdí Ľ. Drahovský, „že ide stále o družstevnú formu podnikania. Je tam síce veľmi dobrý vrcholový manažment, ale jeho členovia sú takými istými družstevníkmi ako ten, kto má v družstve poslednú účastinu.“ Okrem družstevného obchodu pôsobí na trhu SR rad slovenských spoločností, či už akciových alebo s ručením obmedzeným. Spravidla prevzali v polovici 90. rokov okresné štruktúry bývalého potravinárskeho obchodu Zdroj, čo súviselo s privatizáciou cez Fond národného majetku. Väčšinou po roku 1998 pochopili, že nestačí vlastniť obchodné prevádzky a žiť z obchodnej marže. Je medzi nimi veľa príkladov efektívneho podnikania na základe

modelov a metód,

aké používajú medzinárodné reťazce. Jedným zo znakov je to, že sa koncentrujú do nákupných aliancií a dokážu dohodnúť ceny skoro také ako silní medzinárodní obchodníci. Proces kryštalizácie prebieha aj u malých nezávislých obchodníkov. Tí majú veľký podiel na trhu, čo sa týka počtu prevádzok, ale ich podiel na obrate je malý. Ľ. Drahovský upozorňuje, že aj majitelia „obchodov na rohu“ či „obchodov pre nákup v papučiach“ pochopili spôsob, ako môžu prežiť a presne si vytriedili sortiment: čo potrebuje rodina na bežnú prevádzku, čo patrí do jednodňového nákupu. Okrem toho ponúkajú predĺžený predaj ako večierky a svojim stálym zákazníkom vychádzajú v ústrety aj úvermi - najmä na vidieku. „Môžeme očakávať, že v budúcnosti sa tento obchod bude ešte viac špecializovať,“ myslí si Ľ. Drahovský, „poskytovať sa budú len základné potraviny alebo sa budú orientovať na značkový tovar.“ Pod vplyvom zahraničných obchodných reťazcov, ktoré majú s výrobcami priame dohody, a preto spravidla obchádzajú veľkoobchod, sa značne zmenil aj veľkoobchod v slovenských rukách. Začal sa koncentrovať. Malé veľkoobchody zásobujúce sieť súkromných predajní v rámci okresu pochopili, že samostatne nemajú na to, aby komunikovali s výrobcami, a preto sa spojili. Ak ku koncu 90. rokov boli v SR vari tri alebo štyri

nákupné aliancie,

dnes ich je skoro desať. Ak výrobcovi povedia, že jeho tovar sa dostáva do siete s 900 či 1200 obchodnými jednotkami, je to pádny argument. Centralizovaným nákupom sa aj im darí udržiavať ceny na prijateľnej úrovni. „Nejde o úpadok veľkoobchodu,“ upozorňuje Ľ. Drahovský. „Je to len zmena formy. Skoncentroval sa, lepšie spolupracuje, má spoločnú logistiku na rozvoz tovarov, robí služby na objednávku atď.“

Zuzana Krútka

Kruhový graf:

Vlastnícka štruktúra obchodných spoločností v SR (r. 2002 v %)

Medzinárodné spoločnosti 22 %

Domáce spoločnosti 40 %

Obchod spotrebných družstiev 38 %

Zdroj: Terno 2003

Graf: Hd

Tabuľka:

Štruktúra prevádzok TOP 50 maloobchodu v SR

1998 1999 2000 2001 2002

Hypermarkety 0 2 8 13 49

Supermarkety 196 207 222 238 255

Samoobsluhy 1 396 1 712 1 685 1 710 1 841

Obchodné domy 20 13 17 24 15

Pultové predajne 21 59 104 132 155

Diskonty 42 55 59 72 49

Cash&carry 74 79 80 92 87

Zdroj: Terno 2003